Líška hrdzavá

Základné informácie:

Latinský názov: Vulpes vulpes, Canis vulpes
Iné pomenovania: Líška obyčajná, Líška lesná, líška, červená líška
Čeľaď: psovité
Výskyt: Európa, severná časť Afriky, Ázia, Severná Amerika
Dĺžka: 50-90cm (bez chvostu)
Dĺžka chvostu: 30 - 60cm
Hmotnosť: 3-15 kg
Dĺžka života: 3 - 4 roky

Pôvod 

Nájdeme ju v rôznych prostrediach po celej severnej pologuli, vrátane Európy, Severnej Ameriky, na severe Afriky a Ázie. Vyskytuje sa v rôznych biotopoch, ako sú púšte, tundry, prérie, lesy, poľnohospodárske oblasti a dokonca aj v mestských a prímestských oblastiach. Táto prispôsobivosť jej umožňuje prežiť v rôznych podmienkach, od divočiny až po ľudské osídlenia. V 19. storočí bola líška hrdzavá prevezená aj do Austrálie, kde sa úspešne aklimatizovala a stala sa cieľom lovu. Zohrala významnú úlohu pri znížení počtu mnohých pôvodných vačkovcov a dokonca prispela k vyhynutiu niektorých druhov. Do rodu líšok patrí minimálne 16 druhov líšok.

Vzhľad

Telo líšky je nezameniteľné. Má srsť vo viacerých odtieňoch červenej, od žltkastočervenej až po hrdzavohnedú. 10% voľne žijúcich jedincov môže mať čiernu alebo striebornú srsť. Brucho líšky obyčajnej je zvyčajne biele, čo kontrastuje s jej srsťou. Dĺžka jej tela môže dosiahnuť až 1 meter, pričom chvost je dlhý a huňatý, čo pridáva k jej charakteristickému vzhľadu. Samce sú spravidla o niečo väčšie než samice, čo je bežným javom u mnohých druhov. Tento rozdiel vo veľkosti môže byť spojený s ich rolou v párení a lovom, pričom samce sú často silnejšie a robustnejšie.

Životný štýl líšky 

Líška hrdzavá je najznámejším druhom líšky na svete. Dokáže sa dobre sa prispôsobiť ľudským sídlam a hoci je aktívny najmä v noci a za súmraku, často ju možno vidieť aj cez deň v období párenia. Jej prítomnosť môže prezradiť aj charakteristický zápach, ktorý pochádza z výlučkov análnych žliaz, najmä z osobitnej pachovej žľazy umiestnenej nad koreňom chvosta. Táto žľaza zohráva kľúčovú úlohu v komunikácii. Svoje výkaly často umiestňuje na vyššie miesta, ako sú kamene, polená alebo krtince. Za priaznivého počasia často leží na slnku, inak sa schováva pod stromami alebo v hustej vegetácii lesa, v krovitých porastoch alebo medzi kríkmi na poli. Počas obdobia párenia a starostlivosti o mláďatá často využíva svoju noru.

Potrava

Väčšinu jej potravy tvoria drobné hlodavce, príležitostne dokáže uloviť aj väčšiu korisť, dokonca aj srnčatá. V jej jedálničku je však aj ovocie a odpad z domácnosti, preto ju možno z nutričného hľadiska zaradiť medzi všežravce. Líška sa živí aj vtákmi, plazmi, hmyzom a rôznymi zdochlinami. Často navštevuje hydinové dvory a spôsobuje škody na zajacoch, sliepkach, bažantoch a inej zveri. Ak nie je hladná, uloží jedlo do skrýše a zje ho neskôr. Veľmi rada navštevuje aj smetiská.

Rozmnožovanie a mláďatá

Samce a samice líšky obyčajnej pohlavne dospievajú vo veku 10 mesiacov. Tieto zvieratá si väčšinou vyberajú jediného partnera, no existujú aj prípady, kedy jeden líščí samec má dve partnerky. Líšky sa pária raz ročne a obdobie párenia závisí od geografickej polohy miesta. Na juhu je obdobie párenia zvyčajne okolo decembra a januára, v centrálnych oblastiach sa rozmnožovanie uskutočňuje v januári až februári a v severných oblastiach vo februári až apríli.

Keď je nedostatok potravy, až 70 % samíc zostáva neplodných. V takých prípadoch sa môže počet mláďat u gravidných líšok znížiť na 1-2. Z oblastí, kde nenájdu dostatok potravy, po čase migrujú preč. V oblasti, kde sa intenzívne loví, 70% z nich uhynie v prvých dvoch rokoch života (sú zastrelené). Líška obyčajná sa väčšinou pohybuje sama a nemá rada, ak sa do jej územia dostanú cudzinci. Svoje územie zdieľa len s jednou alebo dvoma samicami a samozrejme so svojimi mláďatami, takže niekoľko generácií môže pokojne spolunažívať v jednej nore. Ak je daná oblasť bohatá na drobnú zver a iné zdroje potravy, rozloha jej teritória sa pohybuje medzi 5 a12 kilometrami štvorcovými. V chudobnejších oblastiach sa však táto rozloha môže rozšíriť na 20 až 50 kilometrov štvorcových. Toto je jej životný priestor, jej územie, jej domov, ktorý dosť silne bráni pred inými líškami a prípadne inými predátormi.

Líška a človek

Za posledné roky sa správanie líšok zmenilo. Stratili doterajší pocit strachu z ľudí a dokonca priamo vyhľadávajú miesta obývané ľuďmi a s veľkým turistickým ruchom, pretože je tam ľahko dostupná potrava. Čoraz častejšie sa objavujú v prímestských záhradách a stavajú si brlohy. Dokonca aj v niektorých dedinách, či mestách môžete za súmraku a úsvitu čoraz častejšie vidieť líšky, ktoré hľadajú potravu. Zmenilo sa aj každodenné správanie líšok. Predtým nočný dravec teraz hľadá potravu aj za bieleho dňa a stal sa z neho teda denný predátor. Líšky môžeme vidieť čoraz častejšie pri cestovaní, šoférovaní či turistike (predtým to nebolo typické). 

Treba sa báť líšky? Vo väčšine prípadov nie je dôvod báť sa líšok. Tieto zvieratá sú plaché a väčšinou sa snažia vyhnúť kontaktu s ľuďmi. Líšky môžu prenášať besnotu, ktorá je nebezpečná pre ľudí aj domáce zvieratá. Ak máte podozrenie, že líška vykazuje nezvyčajné správanie, je lepšie sa jej vyhnúť. Ak líška neprejavuje agresiu a dodržiavate bezpečnostné opatrenia, nie je dôvod na obavy.

Stopy

Odtlačok labky je oválny, s jedným vankúšikom a štyrmi odtlačkami pazúrov, s dĺžkou približne 5 cm a šírkou 4-4,5 cm. Špičky vonkajších prstov sa dotýkajú spodnej časti stredných prstov, alebo sú od nich vzdialené, zatiaľ čo u psa tieto vonkajšie prsty presahujú stredné.

Je líška podobná mačke, či psovi?

Líšky sú veľmi tajomné zvieratá, veľmi inteligentné a veľmi podobné našim domácim miláčikom, mačkám a psom. Rovnako ako mačky je dôležité, aby sa o seba starali a udržiavali si čistú srsť. Rovnako ako psy majú výborný čuch a schopnosť združovať sa, sú plaché, no veľmi zvedavé. Sú hyperaktívne, keď neodpočívajú, sú neustále v pohybe, prípadne aktívne pozorujú svoje okolie. Sú usilovné, ale ich pozornosť sa dá udržať len na krátky čas.

Besnota

Líška hrdzavá je jedným z hlavných nosičov vírusu besnoty, ktorý môže mať závažné následky pre zvieratá aj ľudí. Besnota je vírusové ochorenie, ktoré sa prenáša hlavne prostredníctvom slín infikovaných zvierat, a líška hrdzavá je známa tým, že sa môže infikovať týmto vírusom. Besnota môže byť smrteľná, preto je dôležité informovať sa o jej prevencii a postupe v prípade podozrenia.

Príznaky besnoty u líšok: 

- Môže sa stať agresívnou, dezorientovanou alebo naopak, neobvykle prítulnou. 
- Môže mať problémy s chôdzou, často sa môže potácať. 
- Infikované zvieratá môžu produkovať nadmerné množstvo slín.
- Môžu sa objaviť kŕče a postupná paralýza.

Prevencia besnoty zahŕňa pravidelné očkovanie Vašich domácich zvierat a obmedzenie kontaktu s divokými zvieratami, najmä tými, ktoré vykazujú nezvyčajné správanie.

Zaujímavosti

- Líška dokáže vydávať 28 rôznych zvukov, a jednotlivé líšky je veľmi ľahké rozlíšiť podľa ich hlasu.
- Líšky medzi sebou komunikujú rôznymi zvukmi, výrazmi tváre a postojov tela, ako aj pachovými značkami.
- Medzi sebou komunikujú aj vydávaním hlasných zvukov. Tieto zvuky desia mnohých obyvateľov, pretože znejú ako "desivé výkriky". 
- Líška obyčajná zje 0,5-1 kg mäsa denne.
- Napriek tomu, že väčšina ľudí považuje líšku hrdzavú za škodcu, tento živočích ničí iných škodcov, a preto je z tohto hľadiska užitočný.
- Keď loví myš, najprv pozoruje svoju korisť a potom na ňu skočí z výšky prednými labami.
- Líška postihnutá besnotou sa v dôsledku nutkania blúdiť môže zatúlať na veľmi veľké vzdialenosti. Táto vzdialenosť môže dosiahnuť až 50-60 km, pokiaľ nenarazí na prekážky, ako sú rieky, hory alebo ploty.
- Líšky lesné majú výborný sluch, počujú hlodavce kopať pod zemou