Základné informácie:
Latinský názov: Gallus gallus domesticus
Iné pomenovania: Sliepka domáca, kura, kura domáca, kura divá
Rad: Hrabavce
Pôvod: India, Juhovýchodná Ázia
Výskyt: Takmer po celom svete
Výška tela: 35 - 60 cm
Hmotnosť: 2,00 - 3,50 kg
Dĺžka života: 4-8 rokov
Život sliepky domácej
Sliepky sú sociálne vtáky a žijú v skupinách. Vrámci skupiny si vytvárajú hierarchiu, kde dominantní jedinci majú prednosť pri prístupe k jedlu a hniezdam. Akékoľvek odstránenie sliepok alebo kohútov zo skupiny dočasne naruší tento spoločenský poriadok, kým sa nevytvorí nová hierarchia. Ak sa do existujúcej skupiny pridajú nové, najmä mladšie sliepky, môže to viesť k súbojom a zraneniam.
Výskyt po svete
Sliepka domáca sa rozšírila prakticky po celom svete. Jeho pôvodným biotopom je Ázia. Vo všeobecnosti sú sliepky najviac rozšírené v Európe, na východnom pobreží Spojených štátov, v Indii a vo východnej Ázii. Rôzne divoké odrody kurčiat sa však vyskytujú prakticky po celom svete. Dnes je hydina jedným z najbežnejších domácich zvierat, ktoré žijú na farmách, dvoroch a v záhradách.
Vzhľad a vlastnosti
Vzhľad a vlastnosti sa výrazne líšia v závislosti od plemena. Vo všeobecnosti ide o stredne veľké, silné vtáky s krátkymi nohami a dlhým, valcovitým telom. Farba peria sa môže meniť od čiernej, červenej, žltej, zelenej, modrej až po bielu. Niektoré plemená môžu mať aj kombinácie týchto farieb, ako aj rôzne vzory, škvrny alebo pruhy. Farba peria závisí od plemena a genetických faktorov.
Čím sa kŕmia sliepky?
Sliepka domáca odjakživa obľubuje obilniny, ako sú pšenica, jačmeň, slnečnica, proso, hrach a kukurica. Okrem obilného krmiva veľmi rád zbiera zelené časti rastlín, vyhrabáva zo zeme dážďovky, slimáky, hmyz, a živí sa aj menšími stavovcami, ako sú jašterice, hady a myši. Keďže sliepka nemá dobré priestorové videnie, je nútená pri chôdzi hýbať hlavou dopredu a dozadu a mapovať tak svoje okolie, ako väčšina vtákov. Pri kŕmení je dôležité používať zmiešané krmivá, ktoré by mali obsahovať čo najviac rôznych zložiek. Toto krmivo sa môže podávať ako suchá zmes prostredníctvom samokŕmidiel, alebo žľabov, ale v takom prípade je potrebné semená zmiešať s vodou na jemnú kašovitú konzistenciu, tzv. tvaroh, pretože sliepky neobľubujú múčne krmivo. Okrem toho im môžete ponúknuť aj zelené krmivo.
Kohút a jeho miesto v kŕdli
Kohút má veľmi významnú úlohu v chove hydiny. Ich osobitným znakom je aj hrebienok, ktorý je zvyčajne väčší a nápadnejší ako u sliepok. Predovšetkým sú zodpovedné za ochranu kŕdľa. Ich prirodzený inštinkt ich vedie k tomu, aby strážili sliepky pred predátormi a upozorňujú na akékoľvek nebezpečenstvo. Kohúty sú známe svojím hlasom. Toto volanie slúži nielen na oznámenie príchodu nového dňa, ale aj na vytvorenie hierarchie v kŕdli. Kohút je jediný samček v skupine sliepok a jeho hlavnou úlohou je oplodniť ich vajíčka. Na tento proces využíva špeciálny orgán známy ako kloaka. Kohúty sú veľmi plodné a môžu oplodniť až 100 vajec za týždeň. Na 10 až 15 sliepok je ideálne mať v kŕdli jedného kohúta.
Rozmnožovanie
Kapacita produkcie vajec sa líši podľa plemena, no priemerne dokážu sliepky zniesť 10-15 vajec za mesiac. Niektoré plemená ročne dokážu zniesť 250 až 300 vajec, pokiaľ sa ich vajcia denne zbierajú. Ak sa vajcia neodoberú, väčšina druhov sa začne liahnuť. Kuratá sa liahnu zvyčajne do 21 dní. Vyliahnuté kuratá rastú veľmi rýchlo a sú schopné samy sa živiť a lietať v krátkom čase.
Čo je to popolenie a popolisko?
Popolenie je proces, pri ktorom sa sliepky vyváľajú v popole, hlinenom prachu alebo jemnom piesku. Aj keď sa môže zdať, že váľanie sa v popole nie je najlepším spôsobom umývania, sliepky týmto spôsobom efektívne čistia a ošetrujú svoje perie a pomáha to udržiavať ich perie čisté a zdravé. Popolenie im umožňuje odstrániť parazity, ktoré sa usádzajú v ich perí. Popolisko je špeciálne vyhradené miesto alebo nádoba, ktorá obsahuje zmes popola a jemného piesku. Vykonávajú tu svoju "popolovú kúpeľ" a slúži najmä pre udržanie ich zdravia. Dobre navrhnuté popolisko by malo byť dostatočne priestranné, aby sa sliepky mohli pohodlne pohybovať, a malo by byť umiestnené na suchom a chránenom mieste.
Plemená sliepok
V súčasnosti existuje najmenej 1000 rôznych plemien sliepok, z ktorých mnohé sú dekoratívne a boli vyšľachtené pre svoje atraktívne perie a vzhľad. Existujú aj plemená, ktoré sú považované za vynikajúce na mäso alebo produkciu vajec. Mnohé plemená sú na pokraji zániku, pretože ich chová len malé množstvo ľudí a šľachtí ich len málokto, čo ich robí vzácnymi. Situáciu ešte viac komplikuje skutočnosť, že mnohé z týchto plemien sa vyskytujú len v jednej krajine, čo ešte viac ohrozuje ich zachovanie. Počet plemien sa zväčšil o rôzne vyšľachtené plemená na produkciu vajec a mäsa, no na výstavách ich neuvidíte. Tieto "hybridy" majú kratšiu životnosť, iba 2-3 roky, oproti 4-8 rokom u tradičných odrôd.
Sliepky sa dajú ľahko rozdeliť podľa hmotnosti na ľahké, stredne ťažké a ťažké, a podľa pôvodu na európske alebo ázijské plemená. Najčastejšie sa však klasifikujú podľa toho, na čo sú určené alebo ako vyzerajú. Tu sú niektoré z najznámejších plemien:
- Nosnice - Obľúbené plemeno medzi komerčnými chovateľmi a vysoko produktívne, môže zniesť viac ako 300 vajec ročne. Sú aktívne, energické, dobre sa prispôsobujú rôznym chovateľským podmienkam a majú pokojnejšiu povahu. Tieto sliepky sú aktívne a často potrebujú viac priestoru na pohyb. Do tejto kategórie patria napr. Leghornky, Hybridky, atď.
- Mäsové sliepky - Sú chované predovšetkým na produkciu mäsa. Plemená ako Brojler a Cornish sú známe svojím rýchlym rastom a vysokou svalovou hmotou. Tieto sliepky zvyčajne dosahujú požadovanú hmotnosť za 6 až 8 týždňov, čo ich robí veľmi žiadanými v komerčnom chove.
- Okrasné sliepky - Sú chované najmä pre svoj vzhľad a estetiku. Majú nezvyčajné farby peria a tvary. Často majú kučeravé perie, ktoré je veľmi jemné na dotyk. Plemená ako Hodvábnička a Orpingtonka sú populárne medzi chovateľmi a často slúžia aj ako domáce miláčiky a sú známe svojou priateľskou a pokojnou povahou.
- Bojové sliepky - Sú vyšľachtené na súťaže v boji. Tieto plemená, ako Malajky, sú známe svojou odvahou, vytrvalosťou a agresivitou. Chovajú sa predovšetkým kvôli ich bojovému duchu. Bojové sliepky majú silnú postavu a sú veľmi aktívne, ale nie sú vhodné na chov pre produkciu vajec alebo mäsa.
- Kombinované - Ide o sliepky chované pre produkciu vajec aj mäsa. Patria sem plemená ako wiandotky a malajky. Produkujú veľké množstvo vajec aj kvalitu mäsa. Sú známe svojím pruhovaným perím a priateľskou povahou.
- Trpasličie sliepky – Sú malé plemená, ktoré sú populárne medzi hobby chovateľmi. Majú kompaktnú veľkosť a rôzne farby peria. Chovajú sa skôr ako domáce miláčiky, alebo na výstavy. Zvyčajne produkujú malé množstvo vajec a sú známe svojou zábavnou povahou.
Choroby sliepok
Kura domáca je náchylné na niektoré ochorenia, najmä v zlých podmienkach, ako sú malé, špinavé alebo preplnené chovné priestory. Medzi najčastejšie choroby, ktoré postihujú domáce sliepky, patrí:
Vtáčia chrípka - je vírusová infekcia, ktorá môže spôsobiť vážne ochorenie.
Newcastleská choroba - je vírusové ochorenie, ktoré postihuje dýchací systém, svaly a centrálny nervový systém.
Ovčie kiahne - je vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje červené hrbolčeky na koži.
Infekcie červami - sliepky sa môžu ľahko nakaziť červami, ako sú napríklad črevné červy, ktoré môžu poškodiť tráviaci kanál a znížiť príjem krmiva.
Apendicitída - je bakteriálna infekcia, ktorá spôsobuje zápal slepého čreva a chorá sliepka môže rýchlo zomrieť.
Salmonelóza - je bakteriálna infekcia a môže sa prejaviť napr. hnačkou, zníženou chuťou do jedla, zápalom. Infekcia sa často vyskytuje v preplnených a nehygienických podmienkach, kde sú sliepky vystavené stresu a zlým hygienickým praktikám. Môže sa prenášať aj cez kontaminovanú vodu a potravu.
Môžu sa objaviť aj ďalšie ochorenia, ako sú choroby spôsobené morom hydiny, vši, svrab na nohách, plesne a rôzne ďalšie infekcie. Môžu sa vyskytnúť aj dedičné problémy, ako deformácie alebo chýbajúce krídlo. Prevencia a liečba chorôb domácich sliepok si môžu vyžadovať pravidelné zdravotné kontroly, udržiavanie čistého prostredia a správnej výživy. Ak máte podozrenie, že je vaša domáca sliepka chorá, navštívte odborníka!
Zaujímavosti:
- Sliepky majú úžasnú schopnosť rozpoznať a zapamätať si až 100 rôznych tvárí, či už ide o ľudí alebo iné zvieratá. Túto schopnosť využívajú na rozlišovanie členov svojho kŕdľa a na rozpoznanie svojich ľudských ošetrovateľov.
- Sliepky po znesení vajíčka často vydávajú hlasný „spev“, ktorý slúži nielen na oslavu ich úspechu, ale aj na odvrátenie pozornosti predátorov od hniezda.
- Sliepky majú spoločenskú hierarchiu, ktorá určuje postavenie jednotlivcov v skupine. Dominantné sliepky majú prístup k najlepšiemu jedlu a miestam na sedenie.
- Sliepky dokážu vnímať slanú chuť, no sladkú nerozoznávajú. Táto špecifická chuťová schopnosť im pomáha vybrať si správnu potravu.
- V roku 1961 mesto Gainesville zaviedlo nariadenie, podľa ktorého sa kuracie mäso môže jesť výhradne rukami. Toto nariadenie bolo súčasťou marketingového ťahu, ktorý mal propagovať Gainesville ako svetové hlavné mesto hydiny.
- Sliepky majú tri viečka a vidia viac farieb ako ľudia, vrátane ultrafialového svetla, čo im pomáha odhaliť predátorov a nájsť potravu.
- Keď sa sliepky cítia šťastné a v bezpečí, často vydávajú zvuk podobný pradeniu mačky. Tento zvuk je znakom ich spokojnosti.
- Vietnamské plemeno „Dong Tao“ je uctievané pre svoje mäso. Je to gurmánska pochúťka, ktorá sa historicky podávala členom kráľovskej rodiny a teraz je súčasťou špičkovej kuchyne. Sú známe svojimi nezvyčajne hrubými a masívnymi nohami. Pripomínajú dračie končatiny.
