Základné informácie:
Latinský názov: Vipera berus
Iné pomenovania: Vretenica severná, vretenica obyčajná, zmija
Výskyt: najmä Európa, Ázia
Dĺžka: samec 50 - 60cm, samica 70 - 90cm
Dĺžka života: 20 - 25 rokov
Hmotnosť: 50 - 200g
Je vretenica jedovatá ?
Áno, vretenica severná (Vipera berus) je jedovatý had. Je to jediný had žijúci v mnohých častiach Európy, vrátane Slovenska, ktorý je jedovatý. V tele má len približne 10 mg jedu, z čoho pri uhryznutí uvoľní maximálne okolo 3 mg, a niekedy dokonca zasa nevypustí žiadny jed. Produkujú jed strednej sily. Smrteľná dávka pre zdravého dospelého človeka je okolo 15 mg, takže pri bežnom stretnutí s vretenicou väčšinou nehrozí priame ohrozenie života. Dokáže zabiť menšiu korisť, ale pre človeka to nie je smrteľná dávka. Osoba pociťuje nevoľnosť, ospalosť a môže hnačkovať. Zvyčajne je ale potrebná lekárska pomoc.
Pozor - malé deti a menšie zvieratá ako mačky či menšie psy, môžu byť v ohrození života pokiaľ ich Vretenica uhryzne. je potrebné si dávať veľký pozor.
Je vretenica nebezpečná?
Jej jed môže byť pre človeka nebezpečný, vo väčšine prípadov ale nebýva smrteľný. Po uhryznutí sa môžu objaviť príznaky ako opuch, bolesť, nevoľnosť alebo závraty. V prípade alergickej reakcie alebo u citlivejších osôb, ako sú deti či starší ľudia, môže byť uhryznutie závažnejšie a vyžaduje si rýchlu lekársku pomoc. Pre nich totiž môže byť život ohrozujúce. Vretenica je plachý tvor a útočí len vtedy, keď sa cíti ohrozená alebo prekvapená.
Ako sa vretenice bránia?
Majú rôzne spôsoby obrany. Keď sa cítia ohrozené, môžu použiť svoje jedovaté uhryznutie ako prostriedok sebaobrany, ale častejšie sa snažia uniknúť, než útočiť. Ďalším spôsobom obrany je, že sploštia svoje telo a vydávajú syčiace zvuky ako varovanie.
Ako spoznáme vretenicu ?
Vretenica severná patrí medzi hady s priemernou veľkosťou. Dospelé jedince dosahujú dĺžku zvyčajne 60 až 90 cm, no môžu byť aj dlhšie, v závislosti od pohlavia a lokality. Samice sú často o niečo väčšie a robustnejšie než samce. Telo je pomerne mohutné, a charakteristicky sa vyznačuje trojuholníkovým tvarom hlavy, ktorý ju odlišuje od nejedovatých druhov. Zafarbenie vretenice je veľmi rôznorodé – môže sa pohybovať od šedej, striebornej, cez hnedú, až po čiernu či červenohnedú. Samce vretenice severnej sa zvyčajne vyznačujú striebristosivým sfarbením, zatiaľ čo samice majú skôr medený alebo hnedý odtieň. Obe pohlavia však majú na chrbte výrazný čierny cik-cak vzor, ktorý je typickým znakom tohto druhu a slúži ako výborná kamufláž v prirodzenom prostredí. V niektorých lokalitách sa vyskytujú aj úplne čierne vretenice.
Život vretenice
Vretenica severná má rôznorodé preferencie čo sa týka prostredia – vyskytuje sa v lesoch, na horských lúkach, ale aj v mokradiach a rašeliniskách. Môžu prežiť v rôznych biotopoch a podnebiach. Zvyčajne ich možno vidieť na pastvinách, lesoch, močiaroch, mokradiach, skalnatých svahoch a polopúšťach. V horských oblastiach dokáže prežiť až vo výškach 2000 metrov nad morom. Aj keď môže byť občas viditeľná na turistických chodníkoch, väčšinou sa skrýva a vyhýba sa kontaktu s ľuďmi. Je aktívna predovšetkým počas dňa a veľmi rada sa vyhrieva na slnku. V noci sa schováva pod kameňmi, v norách alebo pod kôrou stromov.
Tieto hady sú samotárske a väčšinu času trávia osamote. Na zimu sa uchyľujú do podzemných úkrytov a upadajú do hibernácie, ktorá trvá niekoľko mesiacov. S príchodom jari sa začínajú prebúdzať, aby začali hľadať potravu a partnerov na párenie. Výskyt vretenice je v mnohých lokalitách bežný, no strácanie vhodných biotopov im spôsobuje problémy. Tieto hady obľubujú slnečné lesné oblasti, kde sa môžu vyhrievať a loviť, no s úbytkom ich prirodzeného prostredia klesá aj ich početnosť.
Obdobie hibernácie
Vretenice prechádzajú obdobím hibernácie počas najchladnejších mesiacov roka. Tento cyklus prežitia začína približne v októbri, keď teploty začnú klesať. Počas tejto doby sa zmije snažia nájsť chránené a suché úkryty, kde môžu stráviť zimu v bezpečí pred nízkymi teplotami a nepriaznivým počasím. Hlavné miesta, kde zmije hibernujú, zahŕňajú staré nory hlodavcov, medzi spadnutými stromami alebo v iných prirodzených prístreškoch, ktoré ponúkajú dostatočnú izoláciu a bezpečie. Počas hibernácie sa ich aktivita výrazne znižuje. V tomto čase sa ich metabolizmus spomaľuje na minimum, čo im umožňuje prežiť bez potreby príjmať potravu počas niekoľkých mesiacov. Telesná teplota sa prispôsobuje teplote okolia, čím sa znižuje ich energetická potreba. S príchodom jarných teplôt sa zmije začínajú pomaly prebúdzať z hibernácie, začínajú sa pohybovať a hľadať potravu.
Po vynorení nasleduje vyhrievanie sa alebo „ležanie“, často veľmi blízko miesta hibernácie, ktoré môže trvať niekoľko týždňov. Toto je dôležité obdobie havne pre samcov, ktorí sa musia vyhrievať v príprave na úspešné párenie, a je nevyhnutné, aby v tomto čase neboli rušený. Po období ležania samce zhadzujú kožu a hneď na to sa stávajú aktívnejšími, hľadajú samice a nakoniec sa pária. Samice zvlečú kožu približne o mesiac neskôr a obe pohlavia sa znovu zvlečú neskôr v lete.
Rozmnožovanie a mláďatá
Obdobie párenia sa začína po prebudení z hibernácie na jar. V tomto čase samce vstupujú do intenzívnych súbojov o priazeň samíc. Tieto boje sú charakteristické prepracovanými pohybmi, ktoré niekedy vyzerajú ako zložité „tance“. Samce sa navzájom prepletajú, zdvíhajú a tlačia, pričom sa snažia zastrašiť svojho súpera. Hoci sa tieto súboje môžu zdať agresívne, zriedka vedú k vážnym zraneniam. Víťaz boja potom získa právo páriť sa so samicou, ktorá sa nachádza v blízkosti, a tým zabezpečiť pokračovanie svojho rodu. Dominantný samec sa môže na jar páriť s niekoľkými samicami. Na rozdiel od niektorých iných hadov, ktoré kladú vajíčka, vretenice severné majú odlišný reprodukčný spôsob. Namiesto toho, aby kládli vajíčka, rodia koncom leta živé mláďatá. Počas tohto obdobia môže samica priviesť na svet až 20 malých hadíkov, ktoré sa už rodia plne vyvinuté a schopné samostatného života. Sú to miniatúrne verzie dospelých jedincov. Pri narodení majú dĺžku približne 17 cm a už v tomto veku nesú všetky typické znaky, vrátane cik-cak vzoru na chrbte.
Tento spôsob reprodukcie umožňuje mláďatám vyhnúť sa riziku, ktoré by im hrozilo, keby boli vajíčka vystavené vonkajším nepriaznivým podmienkam alebo predátorom. Aj keď sú zmije známe svojou schopnosťou prežiť viac ako desať rokov v prirodzených podmienkach, ich život je často ohrozený predátormi. Mladé vretenice sú obzvlášť zraniteľné a môžu sa stať korisťou dravých vtákov, ako sú orly a sokoly, bažanty či vrany, ktoré sú známe svojou bystrou schopnosťou loviť. Títo predátori, ktorí často lovia mláďatá v mladom veku, predstavujú vážnu hrozbu pre ich prežitie. Preto aj keď vretenice môžu žiť dlhý život, ich mláďatá čelia značnému riziku hneď v prvých fázach svojho života.
Čo vretenice jedia ?
Vretenica je tiež predátor, ktorý loví rôzne druhy menších živočíchov. Ich strava sa prispôsobuje dostupnosti potravy a veľkosti hada. Mladšie vretenice konzumujú menšiu korisť, zatiaľ čo dospelé jedince sa zameriavajú na väčšie zvieratá. Hlavné zložky ich potravy zahŕňajú drobné hlodavce, ako sú myši a hraboše. Sú hlavnou potravou dospelých vreteníc, najmä v lesoch a na lúkach. Vretenice sa ukryjú a trpezlivo čakajú na korisť, na ktorú potom rýchlo zaútočia. Po jedovatom uhryznutí omráčia hlodavca a následne ho prehltnú celého. Obojživelníky, ako ropuchy, žaby a mloky, tvoria tiež časť potravy vreteníc, hlavne v mokrých a vlhkých biotopoch, kde tieto živočíchy žijú. V takýchto prostrediach majú vretenice dostatok koristi, keďže obojživelníky sa pohybujú pomalšie a ľahko sa stávajú obeťami útoku.
Vretenice lovia aj jašterice, ktoré sa vyskytujú v suchších a teplejších prostrediach. Pre vretenice sú jašterice jednoduchou korisťou, pretože sa často vyhrievajú na slnku a zvyčajne nereagujú dostatočne rýchlo na blížiace sa nebezpečenstvo. Aj keď vtáky nie sú hlavným zdrojom ich potravy, vretenice niekedy ulovia malé vtáky alebo ich mláďatá, ak majú šancu. Najčastejšie sa to stáva na jar a v lete, keď vtáky hniezdia na zemi alebo v nízkych krovinách. Mladé vretenice, ktoré ešte nie sú dostatočne veľké na lov väčšej koristi, sa zvyčajne živia hmyzom, ako sú kobylky, chrobáky a ďalšie bezstavovce. Tento typ potravy im poskytuje potrebné živiny pre rýchly rast, až kým nedosiahnu veľkosť, ktorá im umožní loviť väčšie živočíchy.
Vretenice a človek
Tieto hady sú plaché stvorenia, ktoré si prirodzene držia odstup od ľudí. Je zriedkavé, aby zmije útočili na ľudí, ale môže sa to stať, ak sa s nimi ľudia pokúšajú manipulovať alebo na ne náhodne stúpia. Zaútočia len ako posledný prostriedok obrany, ak sú naozaj vystrašené. Takže ak na ceste uvidíte zmiju, zastavte sa a potom ju opatrne obíďte.
Zaujímavosti:
- Vretenice nejedia príliš často, možno len 6-10-krát do roka.
- Je jediným jedovatým druhom hada v Európe, pôvodom zo Spojeného kráľovstva.
- Majú skvelú schopnosť regulovať svoju telesnú teplotu. Tento spôsob prispôsobenia im pomáha žiť v rôznych prostrediach po celej Európe.
- Jed vretenice je zložitá zmes bielkovín a enzýmov, ktorá paralyzuje korisť.
- V dôsledku klesajúcich počtov v niektorých regiónoch je v súčasnosti vretenica chráneným druhom v rôznych európskych krajinách. Je nezákonné úmyselne ublížiť, či zabiť tohto hada.
- Niektoré vretenice dokážu počas roka prejsť vzdialenosť až 2 km, iné jedince sa pohybujú len niekoľko desiatok metrov a sú veľmi verné svojmu teritóriu.
- Vretenica severná je jediným hadom na Slovensku, ktorý je jedovatý a zároveň chránený zákonom. Ľudia si ju často mýlia s užovkou hladkou, pretože sa vzhľadom môžu podobať.
