Základné informácie:
Lat. názov: Balaenoptera musculus
Iné
Pomenovania: veľryba obrovská, vráskavec ozrutný, veľryba modrá
Rod: vráskavec
Čeľaď: vráskavcovité
Výskyt: všetky oceány sveta, okrem Severného ľadového oceánu
Veľkosť tela: samec 25m, samica 30m
Hmotnosť: 80 - 200 ton
Hlboko pod hladinou oceánov, kde sa stretáva šepot vĺn a záhada mora, žije najväčší a najpôsobivejší tvor našej planéty - vráskavec obrovský. Tento fascinujúci morský cicavec oslňuje vedcov a nadšencov prírody nielen svojou veľkosťou, ale aj inteligenciou, sociálnym správaním a kľúčovou úlohou v oceánskom ekosystéme. Jeho spev sa nesie vodami na obrovské vzdialenosti, čím potvrdzuje, že aj v najväčších hĺbkach vládne život.
Výskyt
Vráskavec obrovský obýva oceány po celom svete, okrem Severného ľadového oceánu. Vyskytujú sa najmä v chladnejších a miernych vodách. Tieto veľryby migrujú medzi polárnymi a tropickými oblasťami v závislosti od ročného obdobia. V lete sa zdržiavajú v chladnejších vodách bohatých na potravu, kde lovia, a v zime migrujú do teplejších tropických a subtropických vôd, kde sa rozmnožujú a rodia mláďatá. Pre ich prežitie je nevyhnutné, aby sa zdržiavali v oblastiach bohatých na oceánske prúdy, ktoré sú bohaté na planktón – ich hlavnú potravu. Tieto oblasti poskytujú veľrybám dostatok potravy, ktorá je nevyhnutná pre ich dlhodobú udržateľnosť.
Charakteristika veľryby modrej
Veľryba modrá, najväčší tvor, aký kedy obýval našu planétu, si plným právom zaslúži označenie „vládca oceánov“. Jej ohromné rozmery sú takmer nepredstaviteľné – až kým si nepredstavíme 30-metrového morského obra s hmotnosťou 200 ton, ktorý ladne pláva nekonečnými vodami. A to je len priemerná veľkosť. Niektoré jedince dorástli do ešte monumentálnejších rozmerov:
|
Najväčší zaznamenaný exemplár meral úctyhodných 33,5 metra. Jeho váha môže dosiahnuť 200 ton, čo je ekvivalent približne 30 afrických slonov. Jazyk tejto veľryby by sa veľkosťou dal prirovnať k slonovi. Srdce veľryby modrej je také obrovské, že by sa dalo porovnať s menším autom. |
Telo tohto morského giganta má štíhly, aerodynamický tvar, ktorý mu umožňuje efektívne sa pohybovať vo vode. Hoci jeho názov naznačuje sýtomodrú farbu, v skutočnosti sa pod hladinou javí ako tmavosivé a na slnečnom svetle má bledomodrý odtieň. Brušná časť býva často sfarbená do žltkasta vďaka drobným riasam, ktoré sa na nej zachytávajú. Samice sú zvyčajne väčšie ako samce. Novorodenci sú zvyčajne 7-8 metrov dlhé a majú tmavosivé sfarbenie.
Na vrchole hlavy sa nachádza dýchací otvor, cez ktorý veľryba pri vynáraní vypúšťa oblak vzduchu a vodnej pary. Tento mohutný výdych môže dosiahnuť výšku až 9 metrov a je viditeľný už z veľkej diaľky. Hoci hrudné plutvy pôsobia v porovnaní s telom malé, môžu narásť do dĺžky 3 – 4 metre. Naopak, chvostová plutva, široká až 7,5 metra, je hlavnou silou pohonu veľryby a pri každom údere dokáže vyvinúť obrovskú energiu a poháňať ju vpred.
Na spodnej strane tela sa tiahnu dlhé záhyby, ktoré umožňujú veľrybe pri kŕmení rozšíriť hrdlo a nasať obrovské množstvo vody plnej drobných morských organizmov. Tento mechanizmus jej umožňuje efektívne získavať potravu z oceánskych hlbín.
Správanie a migrácia
Modré veľryby sú zvyčajne samotárske alebo sa pohybujú v malých skupinách. Často však udržiavajú sociálne väzby s inými veľrybami a občas sa môžu stretnúť pri miestach bohatých na potravu. Matky so svojimi mláďatami tvoria najpevnejšie puto a mláďatá zostávajú so svojimi matkami niekoľko mesiacov po narodení, kým sa osamostatnia. Vedú migračný životný štýl, každú sezónu sa sťahujú do iných oblastí, aby sa živili a rozmnožovali.
Tento druh veľrýb je známy svojimi rozsiahlymi migráciami. Počas leta sa zdržiava v polárnych oblastiach, kde je dostatok potravy, a na zimu sa presúva do teplejších tropických vôd, kde sa pári a rodí mláďatá. Tieto migrácie môžu presiahnuť aj 10 000 kilometrov ročne.
Komunikácia
Komunikácia veľrýb je jedným z najzaujímavejších aspektov ich života. Sú známe svojimi hlbokými, dlhými zvukmi, ktoré sa môžu niesť pod vodou na stovky kilometrov. Tieto zvuky slúžia na navigáciu, komunikáciu medzi jedincami a pravdepodobne aj na hľadanie partnerov. Niektoré tóny sú tak nízkofrekvenčné, že ich ľudské ucho nedokáže zachytiť. Ich zvuky sú také hlboké a silné, že ich pod vodou možno počuť až zo vzdialenosti 1600 kilometrov.
Zaujímavosť: Zvuky veľryby modrej sa vo všeobecnosti pohybujú od 10 do 40 Hz, čo je pre ľudské ucho sotva počuteľné. Ich hlas však môže dosiahnuť až 188 decibelov, čo je hlasnejšie ako pri štarte prúdového lietadla.
Potrava
Napriek svojej kolosálnej veľkosti sa veľryby modré živia drobnými kôrovcami. Pri kŕmení široko otvoria ústa a nasajú obrovské množstvo vody, ktorú následne prefiltrujú cez kostice, aby z nej získali potravu. Jeho hlavnou potravou je kril - malý kôrovec. Zvyčajne sa kŕmia v chladných polárnych oblastiach, kde je najväčšie množstvo krilu. Tieto regióny sú pre ne životne dôležité, pretože im poskytujú dostatok potravy na vytvorenie tukových zásob, ktoré im umožňujú zvládnuť dlhé migrácie a prežiť zimné obdobie. Veľryby nemajú zuby, ale namiesto toho používajú filtračné systémy na odfiltrovanie drobného planktónu a kôrovcov.
Tento spôsob získavania potravy je mimoriadne účinný. Jediným nasatím vody dokáže veľryba získať až 100 000 kalórií z potravy.
Rozmnožovanie a mláďatá
O rozmnožovaní veľkých druhov veľrýb sa vie veľmi málo. Samce a samice často plávajú spolu, pričom samce predvádzajú svoju silu a mohutnosť – niekedy aj pôsobivými skokmi nad hladinu. Veľryby sa zvyčajne pária v zimných mesiacoch počas migrácie do teplejších vôd. Samica nosí mláďatá v tele približne 10 až 12 mesiacov a následne privádza na svet jedno mláďa. Obdobie gravidity je jedenásť alebo dvanásť mesiacov - na zviera jeho veľkosti nezvyčajne krátke. Novorodené mláďa meria 7 až 8 metrov a váži 2 až 3 tony.
|
Keďže materské mlieko je mimoriadne bohaté na živiny, mláďa môže priberať až 90 kilogramov denne. Puto medzi matkou a mláďaťom je u veľrýb modrých veľmi silné. Matka sa o svoje teľa starostlivo stará, neustále s ním udržiava kontakt, chráni ho pred nebezpečenstvom a pravidelne ho kŕmi. Samice rodia jedno mláďa každé 2 až 3 roky a starostlivo sa oň starajú, pričom ho dojčia takmer rok. Počas tohto obdobia sa mláďa postupne učí samostatnosti a začína si hľadať vlastnú potravu. Mláďatá sa odstavujú po siedmich až ôsmich mesiacoch, zvyčajne po dosiahnutí dĺžky 16 metrov. Sexuálna zrelosť nastáva vo veku približne 5 rokov alebo pri dĺžke približne 21 až 23 metrov |
Ohrozenie
Veľryby modré, vzhľadom na ich extrémnu veľkosť, nemajú prakticky žiadnych prirodzených predátorov. Mláďatá môžu byť vystavené nebezpečenstvu zo strany veľkých žralokov a kosatiek. Pre život veľrýb sú však ohrozujúce viaceré faktory. Historický lov veľrýb v 20. storočí spôsobil dramatický pokles ich populácie o viac než 90 %. Hoci je ich lov prísne zakázaný. Ďalším problémom je znečistenie oceánov plastami a chemikáliami, ktoré ovplyvňuje potravinový reťazec. Klimatické zmeny, ako úbytok polárnych ľadovcov a otepľovanie, tiež ohrozujú ich potravinové zdroje, konkrétne populácie krilu.
Ďalšie zaujimavosti o veľrybách
1. Veľryby majú mimoriadne vyvinutý mozog. Ich mozog váži asi 8 kg a prejavujú zložité sociálne správanie a pokročilé komunikačné schopnosti.
2. Jediným nasatím potravy dokáže modrá veľryba prijať až 500 000 kalórií, čo predstavuje približne 250-násobok denného kalorického príjmu priemerného dospelého človeka.
3. Vráskavec obrovský je jedným z najrýchlejšie plávajúcich druhov veľrýb. Ich pohyb vo vode je prekvapivo svižný. Bežne sa pohybujú rýchlosťou 5 až 8 km/h, no v prípade potreby dokážu na krátke vzdialenosti zrýchliť až na 50 km/h.
4. Zvuky vráskavcov sú také silné a hlboké, že ich pôvod kedysi nebol jasný. V 60. rokoch si americké námorníctvo myslelo, že ide o hluk sovietskych ponoriek. Až neskôr zistili, že počuli spev týchto obrovských morských cicavcov.
5. V minulosti boli veľryby modré intenzívne lovené, čo spôsobilo výrazný pokles ich populácie. Hoci sú dnes chránené, ich počet je stále veľmi nízky. Odhaduje sa, že na celom svete žije len 10 000 až 25 000 jedincov.
6. Každá veľryba modrá má na svojom tele jedinečný vzor, ktorý sa podobá odtlačku ľudského prsta. Tieto špecifické vzory slúžia vedcom na rozpoznanie a sledovanie jednotlivých veľrýb.
7. Majú významný vplyv na oceánske ekosystémy. Ich výkaly obsahujú vysoké množstvo železa a dusíka, ktoré podporujú rast fytoplanktónu. Tento mikroskopický rastlinný život nielenže posilňuje potravinový reťazec v moriach, ale tiež absorbuje veľké množstvo oxidu uhličitého, čím pomáha v boji proti klimatickým zmenám.
8. Vráskavec obrovský, tento obrovský a nádherný obyvateľ oceánov, neprestáva udivovať vedcov aj nadšencov prírody. Je príkladom toho, ako pestrý a zázračný je život na Zemi. Hoci sú veľryby modré stále ohrozené, medzinárodné ochranné opatrenia prinášajú nádej na ich záchranu a opätovný nárast ich populácie.
9. Tieto majestátne tvory predstavujú nielen úžasný prírodný fenomén, ale aj symbol krehkosti našich oceánov a celej planéty. Ich ochrana je nevyhnutná pre zabezpečenie zdravia našich oceánov, ktoré sú kľúčové pre rovnováhu na Zemi, a preto musíme spoločne zabezpečiť, aby tieto a ďalšie úžasné morské bytosti mohli v pokoji a slobode existovať aj pre budúce generácie.
