Základné informácie:
Kto: Vlk dravý
Výskyt: Vysoké, Západné Tatry, Belianske a Nízke Tatry, Poľana, Strážovské vrchy, Východné Karpaty, Veľká a Malá Fatra, Slovenské Rudohorie
Veľkosť: 100-600 kg
Dĺžka života: 20-30 rokov
Druh: Cicavec
História
V minulosti vlky obývali oblasti Severnej Ameriky, Európy, Ázie či Blízkeho Východu. Na Slovensku bol vlk dravý rozšírený po celom území. Prvé škody, ktoré napáchal vlk boli spôsobené už v 16. storočí. Väčšie skupinky vlkov začali napádať stáda oviec. A aj vďaka tomu sa Likavské a Hrádocké panstvo rozhodlo vytvoriť vlčie hliadky na ochranu svojho dobytka. Prvé odmeny za odstránenie vlka boli vyplácané v 18. storočí. Vlk dravý sa stal ohrozeným druhom v 19. storočí a začiatkom 20. storočia, kedy sa stretnutie s vlkom stalo veľmi zriedkavým.
Charakteristika vlka dravého
Dĺžka tela dospelého jedinca dosahuje až do výšky 150 cm, a hmotnosť približne 65 až 70 kg. Výška v kohútiku vlka dravého je až 85 cm a chvost má dlhý do 60 cm. Samice bývajú o dosť menšie ako samce.
Majú mohutnejšiu hlavu so šikmo položenými očami a trojuholníkovými ušnicami. Majú výborne vyvinutý čuch a sluch, medzi sebou sa dorozumievajú vytím.
Vlk dravý a jeho náklonnosť k potomstvu
Obdobie párenia vlkov prebieha od januára, vlčica je schopná oplodnenia len jeden týždeň počas ruje. Mláďatá na Slovensku sa rodia približne od druhého týždna v marci do polovice mája. Brloh mláďat je veľmi dobre ukrytý. Ak by sa náhodou stalo, že by bol brloh odhalený, vlčica okamžite prenosí potomstvo na iné miesto. Vlčiča väčšinou porodí jedno až osem mláďat. Vĺčatá sú až do dovŕšenia 14 dní neustále v brlohu. Narozdiel od medveďa hnedého, kde sa o potomstvo stará len medvedica, u tohto druhu cicavca sa starajú o mláďatá obidvaja rodičia, dokonca často aj ostatní členovia svorky. Približne od polovice septembra sú jedince viac samostatné a dokážu nasledovať ostatných členov svorky.
Aká je pravdepodobnosť, že stretnem vlka?
Ak by ste náhodou pri návšteve lesa, čo i len na pár sekúnd zazreli vlka, môžete sa považovať za šťastlivca. Vlk pravdepodobne len náhodne okolo vás prebehne. Na viac ako 90% sa len tak nerozhodne pri vás zastaviť.
Ak by aj k náhodnému stretu prišlo, vlk nepôsobí tak agresívne ako ho občas zvyknú vykreslovať. Pokojným krokom sa vzdiaľte z jeho dosahu, nechajte mu však dostatok priestoru na útek. Tiež sa odporúča začať hovoriť pokojným, ale pevným hlasom.
Zbystrieť by ste však mali pri vlkoch samotároch, ktorých môžete zriedkavo stetnúť blížšie k obydliam. Títo jednotlivci sú väčšinou vyhostení z veľkých svoriek a musia si potravu zháňať sami. Ak by však prišlo k stretnutiu v blízkosti vášho domu, najúčinnejšou obranou je skríknutie či mávanie rukami. Ak by ani to nezaberalo, použite akékoľvek najbližšie prostriedky ako: kamene, palice, kaser na psov a pod. Útek pred takýmto jedincom nemá za žiadnu cenu zmysel.
Koľko máme vlkov na našom územi?
Domnievame sa, že na Slovensku sa vyskytuje pravdepodobne 300-350 jedincov, čo naozaj nie je až tak veľa. Narozdiel od medveďa hnedého, odstreľ vlka dravého je na našom území povolený. Keďže sa toto divoké zviera nedrží vymedzeného teritória, je preto veľmi ťažké zmapovať a zdokumentovať jeho výskyt.
Ako sa správať pri strete s vlkom?
Na Slovensku doposiaľ nebol zaznamenaný žiadny útok vlka na človeka. Vlci sa nás paradoxne veľmi boja, a za žiadnych okolností nás nevnímajú ako možnú korisť. A preto by nebezpečie pri strete s vlkom nemalo hroziť. Majú tak dobre vyvinutý čuch, že našu prítomnosť dokážu vycítiť do 3 km.
Ak by predsa len k stretu s vlkom prišlo:
- snažte sa zachovať pokoj
- nepaníkárte, neutekajte pred ním
- zostaňte ticho a počkajte pokedy vlk sám odíde
- ak sa však veľmi bojíte, tlesknite alebo hlasno zakričte
- ak by bol vlk veľmi blízko vás, môžete použiť aj sprej na medveďa (sprej je rovnako účinný na vlka, či inú väčšiu zver)
UPOZORNENIE: Vlk sa ľudí nebojí len v prípade, ak má besnotu. Besnota ale na našom území za predchádzajúce roky nebola zaznamenaná :)
Vlk ako nepriateľ poľnohospodárskych zvierat
Na Slovensku sa ročne uľoví viac ako 50 vlkov, čo častokrát spôsobuje narušenie svoriek. Aj kvôli tomuto pripisujú zvýšené napadnutie vlkom na hospodárske zvieratá (tento poznatok uviedol odborník, zoológ Slavomír Finďo zo Štátnej ochrany prírody SR)
A prečo je to teda tak?
Vďaka ľudskému zavineniu dochádza úbytok zo svorky. Svorka preto pozastáva z dvoch či troch jedincov, namiesto siedmych či deviatich. V takom malom počte sa vlkom oveľa ťažšie uloví srnka či diviak. Vyhliadnú si preto ľahšie napadnuteľnú korisť - napr. stádo ovečiek. Takže sa útok na hospodárske zvieratá zdvojnásobil. Hoci úplný zákaz lovu vlka a kompletnosť svoriek, nám 100% nezaručí, že na stáda zvierat prestane útočiť, ale určite to zmierny škody. Na ochranu stád dnes pastieri využívajú napr., pastierské psy alebo elektrické ohradníky.
Zaujimavosti o vlkoch
1. V minulosti si Vikingovia obliekali kože z vlkov a pili ich krv. Verili, že takýmto spôsobom na seba prevezmú vlčieho ducha v boji.
2. Prvé maľby vlkov našli na juhu Európy 20 000 pred Kristom.
3. Vlci sa zaraďujú medzi najväčších členov čeľade psovitých. Okrem vlkov sem patria: kojoty, domáce psy, africké poľovné psy, šakaly či líšky.
4. Vlčí párik dokáže byť veľmi milujúcimi rodičmi. Svoje mláďatá neopúšťajú ani v dospelosti.
5. Mládatá sa rodia slepé, hluché a vážia do 1 kg
6. Vlci dokážu počuť až do 10 km, na otvorenom priestranstve dokonca až do vzdialenosti 15-16 km.
7. Ak je vlk veľmi hladný, dokáže zjesť naraz až 9 kg mäsa
8. Väčinou máva mláďatá len alfa pár, čím sa zabezpeží, že sa narodia len silní a tí najlepší jedinci. Ostatné vlčiče vo svorke pomáhajú s výchovou týchto mľlďat.
