Diviak lesný

Základné informácie:

Latinský názov: Sus scrofa

Iné pomenovania: Diviak obyčajný, sviňa divá, sviňa lesná, prasa divé

Výskyt: Euroázia, Severná Amerika
Veľkosť: 90 – 200 cm 

Hmotnosť diviaka: Samica 30 – 160kg, Samec 50 – 200kg

Ako vyzerá diviak?

Diviak lesný je mohutné zviera, ktorého hmotnosť sa môže pohybovať od 50 do 200 kilogramov, v závislosti od jeho pohlavia, veku a prostredia, v ktorom sa nachádza. Typickým znakom diviakov sú ich pevné a dlhé kly, ktoré slúžia ako zbrane pri obrane pred predátormi alebo pri súbojoch o dominanciu. Diviak má hustú a pevnú srsť, ktorá je najčastejšie tmavohnedá až čierna, meniaca sa v závislosti od oblasti tela a umožňuje mu vynikajúce maskovanie v lese. Zatiaľ čo jeho čuch a sluch sú vynikajúce, zrak má slabší, čo si kompenzuje inými zmyslami. 

Diviak sa snaží overiť akékoľvek podozrivé signály, ktoré zachytí svojimi ostatnými zmyslami, pomocou čuchu. Na rozdiel od jeleňov, diviaky sú sebavedomejšie a inteligentnejšie a nie sú takými zvieratami, ktoré by sa hneď rozutekali. Ak diviak niečo počuje alebo vidí, zastaví svoju predchádzajúcu činnosť a dlho sa nehybne pozerá, čo môže trvať až pol hodiny. Ak vycíti nebezpečenstvo, často upozorní svojich spoločníkov varovným chrčaním, čo môže byť signálom pre poľovníka, že „zábava“ sa skončila.

Život diviaka

Diviak pôvodne obýval mokrade a močiare, no dnes je jeho hlavným prostredím les. Najčastejšie sa nachádzajú v listnatých a zmiešaných lesoch, kde nájdu dostatok úkrytov a potravy. Naučil sa tolerovať aj rušivé faktory spojené s ľudským prostredím. Na rozdiel od iných divokých zvierat, ktoré sa vyhýbajú svetlám, hluku a pachom, diviak sa dokáže usadiť blízko obývaných oblastí. Sú aktívne hlavne v noci, takže cez deň sa obyčajne ukrývajú v hustých kríkoch alebo norách a za súmraku vychádzajú, aby si našli potravu. Vyhýba sa otvoreným priestranstvám a preferuje tmavé prostredie, keďže svetlo mu prekáža natoľko, že je opatrný aj počas mesačného svitu. Počas splnu radšej zostáva ukrytý vo svojich úkrytoch. Preto sa aj jeho správanie mení v závislosti od zmien v vegetácii.

Diviaky každý deň navštevujú bahniská, ktoré sú pre ne rovnako dôležité ako potrava. Používané bahnisko sa dá ľahko rozpoznať podľa odtlačkov tela a srsti, stôp kopýt v blate a zablatených stromov, o ktoré sa trú. Často si na trenie vyberajú borovice, ktoré sú ďaleko od bahniska. Samce tieto stromy narezávajú klami a vtierajú sa do vytekajúcej živice, čím zvyčajne úplne zošúchajú kôru. Ak v lese nájdete takýto strom, môžete si byť istí, že sa tam objavia diviaky. Ak je na mieste viac takýchto stromov, môže sa oplatiť jeden z nich potrieť bukovým dechtom, pretože diviaky budú preferovať práve ten.

Hlavnými predátormi diviakov sú: tigre, leopardy, rysy, vlky, medvede a ľudia.

Potrava diviaka

Ich strava je veľmi pestrá a prispôsobuje sa ročnému obdobiu. Diviak je všežravec, takže jeho potrava zahŕňa všetko od tráv, cez slimáky a dážďovky až po huby a ovocie. Na jar a v lete sa ich jedálniček zameriava na širokú škálu rastlín, ako sú bylinky a hľuzy, rovnako ako na žaluďe a rôzne lesné plody. Jeho dôležitou jesennou potravou sú žalude, ktoré mu pomáhajú prežiť zimné mesiace. V týchto obdobiach sú aktívne pri hľadaní potravy v prírode, kde si pochutnávajú na tom, čo les ponúka. Naopak, počas zimy sa diviaky musia prispôsobiť menej dostupnej potrave. Hľadajú korienky a živia sa hmyzom a larvami, ktoré nájdu v zemi, ako aj malými hlodavcami, aby zabezpečili svoj energetický príjem v chladnejších mesiacoch, keď je prirodzená vegetácia menej bohatá. Potravu si získava hrabaním, takže si jeho prítomnosť v lese ľahko všimneme. 

Rozmnožovanie

Diviaky sú spoločenské zvieratá, ktoré sa združujú do skupín nazývaných čriedy. Tieto skupiny vedie skúsená samica, ktorá sa stará o bezpečnosť a vedenie skupiny. Samci, známi ako kanci, väčšinou žijú osamote a pripájajú sa k čriedam iba počas zimného obdobia párenia. Samice rodia 3 až 12 mláďat po približne 115-120 dňoch tehotenstva. Diviak sa rozmnožuje pomerne rýchlo, no čo presne stojí za jeho rozšírením, je predmetom diskusií aj medzi biológmi divokej zveri.

Mláďatá 

Väčšina mláďat prichádza na svet medzi februárom a májom, no obdobie párenia a pôrodu sa stále viac posúva. Mláďatá sú pri narodení pruhované do veku troch mesiacov, čo im pomáha lepšie sa skrývať v lese. Od troch týždňov začínajú prijímať pevnú potravu. Prasnice a ich mláďatá žijú v skupinách, ktoré môžu mať desiatky členov, zatiaľ čo starší samci sa po lese pohybujú samostatne. Matka sa o ne stará a chráni ich počas prvých mesiacov života, kým sa nestanú samostatnými.

Stopovanie diviakov 

Pri poľovačke sa často využíva stopovanie zvierat. Tento pojem označuje sledovanie rôznych stôp a znakov, ktoré zvieratá zanechávajú. Cieľom sledovania je nájsť a vystopovať zver. Diviaky je najlepšie stopovať v skorých ranných hodinách, keď už majú za sebou váľanie sa v blate, napili sa a najedli, a preto sa neponáhľajú. V tomto čase hrabú zem, hľadajú slimáky a dážďovky a pomaly sa presúvajú na svoje miesto odpočinku. Aj keď je ťažké presne predpovedať, ktorým smerom sa vydajú, je isté, že sa vracajú do svojho úkrytu, a preto ich treba hľadať na miestach obklopených hustým porastom. Čím je terén hustejší, tým častejšie robte prestávky na pozorovanie a počúvanie. Postupujte pomaly a potichu. V blízkosti hustých porastov sa zastavte po niekoľkých krokoch a načúvajte.

Diviak a človek

Hoci diviaky sú v lesných ekosystémoch veľmi dôležité, môžu spôsobovať problémy, najmä v blízkosti ľudských sídiel. Niekedy vstupujú na polia, kde dokážu zničiť úrodu, a preto sú považované za škodcov. Na druhej strane sú obľúbeným cieľom lovu, čo pomáha regulovať ich počet. V posledných rokoch sa populácia diviakov na Slovensku výrazne zvýšila, čo je spôsobené miernejším zimným obdobím a dostatkom potravy. Tento nárast vedie k častejším stretnutiam s ľuďmi a k zvýšenému riziku šírenia ochorení, ako je africký mor ošípaných, či napadnutia. Ako ľudia čoraz viac zasahujú do prirodzeného prostredia diviakov, čoraz viac si zvykajú na našu prítomnosť. Ľudský pach pre nich nie je nezvyčajný a neznepokojujú ich, keď nás zbadajú. V skutočnosti je to najlepší príklad toho, aké sú zvieratá inteligentné. 

Čo robiť, ak pri prechádzke lesom natrafíme na divú zver? 

Diviaky sú trochu špecifické – aj keď sa zvyčajne vyhýbajú ľuďom, môžu sa správať agresívne, najmä ak majú mláďatá (zvyčajne od januára do mája, hoci je to možné aj inokedy). Ak narazíte na diviaky, nepokúšajte sa zisťovať, koľko ich je alebo čo robia. Nechoďte k nim, aby ste ich nevyprovokovali. Dôležité je nestavať sa im do cesty a neohroziť ich únikový priestor. Ak si na internete pozrieme rady, čo robiť v takejto situácii, nájdeme rôzne názory. Niektorí odporúčajú diviaky odplašiť – pískať, trúbiť alebo mávať palicou. Iní si myslia, že by ste mali zostať stáť, aby ste ich neohrozili, a ďalší zas tvrdia, že je najlepšie utekať. Je však veľmi dôležité nepribližovať sa k zvieratám, aj keď vyzerajú pokojne. Ak nájdete pruhované prasiatka, nikdy - znova - nikdy by ste sa k nim nemali približovať, ani ich chytať. Ak zistia vašu prítomnosť, budú kričať o pomoc a ak sa objaví matka, budete mať veľké problémy.

Keď narazíte na dospelého diviaka, máte dve možnosti, ktoré si vyžadujú veľkú sebadisciplínu. Jedným z nich je, že sa správate, akoby ste si ho nevšimli a snažíte sa nenápadne odísť bez zmeny rýchlosti. Druhým je zastaviť sa a počkať, kým odíde. V oboch prípadoch je lepšie sa vyhnúť očnému kontaktu.

Aká je najlepšia obrana proti diviakom doma?

Existujú alternatívne riešenia a praktiky, ako napríklad vešanie ľudských vlasov na plot, no to nemá veľký účinok. V záhradách je jediným účinným riešením postavenie vhodného oplotenia. Je dôležité vedieť, proti akému zvieraťu sa chránime. Jeleň vie preskočiť aj dvojmetrový plot, no na zamedzenie vstupu diviakov stačí posilniť spodnú časť plota, približne vo výške 1–1,5 metra. Môžete použiť pevnú, protišmykovú drôtenú sieť, ktorá je špeciálne určená na ochranu proti diviakom a dostupná v obchodoch. Túto sieť pripevnite na stabilné stĺpy, ukotvite každých pol metra a prípadne ju aj zakopte do zeme. Ak máme hodnotnú poľnohospodársku pôdu, napríklad ovocný sad, oplatí sa ho oplotiť. Existujú aj pohybové senzory, ktoré môžu byť účinné, najmä v kombinácii s blikajúcim svetlom. Môžeme tiež použiť tzv. "plašič" ktorý vydáva ostré zvuky, alebo reflexné fólie. Tieto sú lacnejšou, no menej účinnou alternatívou k plotu, pretože si na ne zvieratá rýchlo zvyknú. Najúčinnejšou ochranou proti diviakom je pravidelná údržba plotov, odstránenie kríkov na zanedbaných pozemkoch a verejných priestranstvách, zastavenie prikrmovania divokej zveri a bezpečné uskladnenie biologického odpadu.

Zaujímavosti:

- Prasa, ktoré chrumká orechy, je počuť na 150 metrov.
- Sú miesta, kde je ich premnoženie obrovský problém. V USA ich napríklad vyhladzujú guľometmi z helikoptér, v Austrálii proti nim používajú jed.
- Diviak je veľmi inteligentné zviera a dokáže sa rýchlo prispôsobiť.
- Rýchly nárast diviakov na Slovensku - zatiaľ čo v roku 1994 ich bolo iba 44 000, do roku 2000 sa ich počet zvýšil na 100 000.
- Diviak je mimoriadne húževnatý bežec s maximálnou rýchlosťou 45 km/h.
- Útekom na strom neujdete pred diviakom! Diviak si na Vás počka pod stromom.
- Diviaky sú výborní plavci a bez problémov prekonajú rieky a potoky.
- Diviaky sú veľmi inteligentné zvieratá a boli pozorované vo voľnej prírode. Napríklad je známe, že používajú svoje ňufáky na prevracanie kmeňov a skál, aby našli potravu. 
- Počas dňa strávia 12 hodín spánku ukryté v hniezdach. 
- Diviaky môžu prežiť až 10 rokov vo voľnej prírode a až 25 rokov v zajatí.