Párnokopytníky
Kamzík vrchovský balkánsky (lat. Rupicapra rupicapra balcanica) - je poddruh kamzíka vrchovského, ktorý obýva horské oblasti Balkánskeho polostrova. Uprednostňuje strmé skalnaté svahy vo vysokých nadmorských výškach, kde sa pohybuje s mimoriadnou istotou a obratnosťou. Jeho telo je štíhle, srsť v lete svetlejšia hnedá a v zime hustá a tmavšia. Typickými znakmi sú dozadu zahnuté rohy a výrazné biele škvrny na tvári. Kamzík sa živí rôznorodou vegetáciou, od trávy a bylín až po machy a lišajníky počas zimy. Zaujímavé je, že tento druh je veľmi plachý a výborne prispôsobený na únik pred predátormi v náročnom teréne.
Kamzík vrchovský tatranský (lat. Rupicapra rupicapra tatrica) - známy ako kamzík tatranský, sa prirodzene vyskytuje výlučne v Tatrách. Tento symbol tatranskej prírody žije vo vysokohorských oblastiach nad hranicou lesa, kde sa výborne prispôsobil drsným podmienkam. Zaujímavosťou je, že kamzík tatranský patrí medzi endemické druhy Slovenska, čo znamená, že ho nenájdeme nikde inde na svete. Kvôli svojej obmedzenej populácii je prísne chránený. Podľa jesenného sčítania, v roku 2024, sa v Tatrách aktuálne odhaduje populácia kamzíkov na približne 1000 jedincov.
Zubor lesný (lat. Bison bonasus) - známy aj ako zubor hrivnatý či zubor európsky, je najväčší suchozemský cicavec v Európe. Tento majestátny bylinožravec sa vyznačuje mohutným telom, husto osrsteným krkom a veľkými zahnutými rohmi. Samec môže vážiť až 1000 kg, samice sú o niečo menšie. Zubor kedysi žil na rozsiahlych územiach Európy, no intenzívny lov a strata prirodzeného prostredia spôsobili, že na začiatku 20. storočia takmer vyhynul. Vďaka ochranným opatreniam bol však znovu zavedený do voľnej prírody a dnes sa jeho populácie obnovujú v chránených oblastiach, vrátane Slovenska.
Los mokraďový (lat. Alces alces) - je najväčší druh jeleňovitých cicavcov na svete. Charakteristický je svojimi mohutnými rozmermi, vysokými nohami a veľkými parohami, ktoré majú iba samce. V kohútiku môže dorastať až do výšky 2 metrov. Jeho domovom sú mokrade, lesy a riečne údolia, kde sa živí listami, výhonkami, kôrou stromov a vodnými rastlinami. Hustá srsť mu poskytuje ochranu pred chladom a nepriaznivými podmienkami. Losy sú výnimočne dobrí plavci a dokážu preplávať veľké vzdialenosti cez rieky a jazerá.
Šelmy
Lasica hranostaj (lat. Mustela erminea) - známa aj ako hranostaj čiernochvostý, hranostaj obyčajný či jednoducho hranostaj, patrí medzi menšie šelmy z čeľade lasicovité. Jej typickým znakom je zimná srsť, ktorá v chladných oblastiach mení farbu na bielu s čiernym koncom chvosta, čo jej pomáha splývať s prostredím. V lete má hnedú srsť na chrbte a bielu na bruchu. Hranostaj obýva široké územie Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Na Slovensku bol zaznamenaný na 32,8 % územia, najmä v horských a podhorských oblastiach. Lasica je známa jej schopnosťou loviť korisť väčšiu, než je ona sama, napríklad zajace alebo väčšie hlodavce.
Lasica myšožravá (lat. Mustela nivalis) - známa aj ako lasica obyčajná, je najmenšou šelmou z čeľade lasicovitých. Má dlhé, štíhle telo a krátke nohy, čo jej umožňuje byť veľmi obratnou pri love. Jej srsť je väčšinou hnedá na chrbte a biela na bruchu, pričom v zime sa môže zmeniť na bielu, najmä v chladnejších oblastiach. Tento druh sa vyskytuje v rôznych častiach Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Na Slovensku je bežným druhom a obýva najmä lesy, poľnohospodárske oblasti a okraje lesov. Lasica myšožravá je predovšetkým nočný lovec, ktorý sa živí hlavne malými hlodavcami, ako sú myši, hraboše a iné drobné zvieratá.
Mačka divá (lat. Felis silvestris) - nazývaná aj mačka lesná, je plachý druh mačkovitej šelmy. Vyhľadáva lesné oblasti, kde sa ukrýva v hustom poraste a skalách. Svojím vzhľadom pripomína väčšiu a mohutnejšiu domácu mačku, no má dlhší a huňatejší chvost s čiernymi pruhmi a tupým zakončením. Živí sa predovšetkým malými hlodavcami, vtákmi a občas loví aj menšie cicavce. Dokáže sa veľmi dobre maskovať, čo výrazne sťažuje jej pozorovanie vo voľnej prírode. Na Slovensku sa vyskytuje na približne 64,8 % územia, predovšetkým v horských a podhorských oblastiach.
Medveď hnedý (lat. Ursus arctos) - známy aj ako medveď obyčajný, je najväčšou medveďovitou šelmou na Slovensku. Jeho výskyt zahŕňa Európu, Áziu a Severnú Ameriku. Tento mohutný cicavec má robustné telo, hustú hnedú srsť a krátky chvost. Dospelý medveď môže vážiť až 350 kg a dosahuje výšku približne 1,2-2 metre. Medveď je všežravec – živí sa ovocím, rastlinami, orechmi, medom, ale aj malými cicavcami či rybami. Medvede sú samotárske zvieratá a počas zimy upadajú do hibernácie, počas ktorej čerpajú energiu z tukových zásob nahromadených na jeseň. Hoci ide o plaché zviera, stret s človekom môže byť nebezpečný, ak sa cíti ohrozený alebo bráni mláďatá.
--
Norok európsky (lat. Mustela lutreola) - je malý predátor z čeľade lasicovité, ktorý obýva mokré biotopy, ako sú rieky, jazerá a močiare. Tento druh je charakteristický tmavohnedou srsťou a bielymi škvrnami na bruchu. Norok európsky sa živí prevažne rybami, obojživelníkmi a malými cicavcami. V súčasnosti je považovaný za kriticky ohrozený druh. Na Slovensku už norok európsky neexistuje, bol vyhubený v dôsledku zničenia jeho prirodzeného prostredia a lovu. Norok európsky dnes žije už len na niekoľkých miestach v Európe a Ázii.
Rys karpatský (lat. Lynx lynx carpathicus) - je typický svojimi štetinkami na ušiach, krátkym chvostom a charakteristickou škvrnitou srsťou, ktorá slúži ako dokonalá kamufláž. Vyskytuje sa v Európe a Ázii. Rys je samotársky lovec, ktorý sa zameriava na menšiu zver, ako sú srnky, zajace či hlodavce. Má výborný zrak, vďaka ktorému dokáže spozorovať korisť na vzdialenosť až 300 metrov.
Rys ostrovid (lat. Lynx lynx) - známy aj ako ostrovid obyčajný, rys európsky alebo rys obyčajný, patrí do čeľade mačkovitých šeliem. Obýva rozsiahle lesné oblasti Európy a Ázie, pričom na Slovensku sa vyskytuje predovšetkým v horských oblastiach Karpát. Jeho charakteristickými znakmi sú škvrnitá srsť, krátky chvost s čiernym koncom a výrazné štetinky na ušiach, ktoré mu pomáhajú lepšie vnímať zvuky. Na Slovensku sa rys ostrovid vyskytuje na viac ako polovici územia, konkrétne na 52,9 %.
Rys španielsky (lat. Lynx pardinus) známy aj ako rys leopardovitý, je kriticky ohrozený druh veľkej mačky, ktorý sa vyskytuje v juhozápadnej Európe, konkrétne v niektorých oblastiach Španielska a Portugalska. Tento druh je charakteristický svojím žltkastým alebo hnedastým sfarbením kože, ktoré má tmavé škvrny podobné leopardím, čo je dôvod jeho názvu. Má pomerne krátky chvost a charakteristické strapce na ušiach. Rys španielsky bol takmer vyhubený kvôli zániku jeho prirodzeného prostredia a úbytku koristi. Našťastie, v posledných rokoch prebiehajú úspešné ochranné projekty, ktoré pomáhajú zlepšiť stav jeho populácie.
Tchor svetlý (lat. Mustela eversmanii) - známy aj ako tchor stepný alebo staršie „tchor plavý“, patrí do čeľade lasicovité. Je to stredne veľká šelma so štíhlym telom, charakteristická svetlohnedou alebo žltkastou srsťou, ktorá je tmavšia na chrbte a svetlejšia na bruchu. Na tvári má výrazné tmavé znaky. Tchor svetlý obýva stepi, otvorené krajiny a lesostepné oblasti Ázie a Európy. Na Slovensku je jeho výskyt doložený na 12,3 % územia, najmä v teplejších nížinách a pohraničných oblastiach. Je predátorom, ktorý sa živí prevažne drobnými hlodavcami, vtákmi a hmyzom.
Tchor škvrnitý (lat. Vormela peregusna) - tiež známy ako tchorík tigrovitý, je zaujímavý druh z čeľade lasicovité. Má charakteristickú srsť s tmavými pruhmi, ktoré pripomínajú tigra a je známy svojím štíhlym telom a dlhým chvostom. Tento druh žije na suchších pastvinách a otvorených krajinných oblastiach juhovýchodnej Európy až po západnú Čínu. Tchor škvrnitý je predátor, ktorý sa živí drobnými živočíchmi ako hlodavce, vtáky a hmyz. Tento druh je aktívny najmä v noci.
--
Vlk dravý (lat. Canis lupus) - známy aj ako vlk obyčajný, vlk európsky, vlk sivý alebo pes vlk, z čeľade psovité. Je je rozšírený v mnohých častiach severnej pologule, od Európy cez Áziu až po Severnú Ameriku. Vlk dravý žije v sociálnych skupinách nazývaných svorky, ktoré pozostávajú z 5 až 12 jedincov. Svorku vedie alfa pár, ktorý zabezpečuje reprodukciu a riadi lov. Vlci sú výborní lovci, pričom ich korisťou sú najmä kopytníky, ale nepohrdnú ani menšími živočíchmi či zdochlinami. Vlci vynikajú inteligenciou a svojím vytím komunikujú nielen so svojou svorkou, ale zároveň si tým označujú a chránia svoje územie.
Vydra riečna (Lutra lutra) - je vodný cicavec patriaci do čeľade lasicovité. Je výnimočne prispôsobený životu vo vode. Má štíhle telo s hladkou, hustou a vodoodpudivou srsťou hnedej farby. Dlhý, svalnatý chvost jej pomáha pri plávaní. Obýva rieky, potoky, jazerá či mokrade, pričom preferuje čistú vodu s dostatkom rýb a úkrytov. Vydra je výnimočne zdatná plavkyňa a potápačka – pod vodou dokáže vydržať až 4 minúty. Jej strava pozostáva najmä z rýb, ale loví aj žaby, raky či vodné vtáky. Vydra bola kedysi ohrozená lovom pre kožušinu, no dnes je chránená zákonom a jej populácia sa obnovuje.
