Chránené zvieratá na Slovensku - Cicavce časť 1 - Hmyzožravce, Hlodavce
pozn: Medzi chránené zvieratá na Slovensku patria aj také, ktoré sa u nás prirodzene nenachádzajú. Sú to napr. zvieratá, ktoré sú chránené, pretože sú ohrozené na celom svete, alebo zvieratá, ktoré len migrujú.
Hmyzožravce
Bielozúbka bielobruchá (lat. Crocidura leucodon) - je malý cicavec, ktorý sa vyskytuje najmä v Európe a Ázii. Má svetlé brucho, čo je typický znak tohto druhu. Je aktívna hlavne v noci a živí sa hmyzom a drobnými bezstavovcami. Zaujímavosťou je, že bielozúbky sú veľmi dobre prispôsobené k životu v tme. Používajú citlivé chĺpky na orientáciu a komunikujú medzi sebou pomocou zvukov. Na Slovensku bol tento druh zaznamenaný na 52 % územia.
Bielozúbka krpatá (lat. Crocidura suaveolens) - je drobný cicavec, vyskytuje sa v Európe, Ázii a niektorých oblastiach Severnej Afriky. Tento druh je menší ako bielozúbka bielobruchá a vyznačuje sa výraznejšou vôňou, podľa ktorej dostal svoje latinské meno. Tento druh je menší a tmavší a má menej výrazné biele brucho. Je aktívna prevažne v noci a jej stravu tvoria hmyz a iné drobné živočíchy. Tento druh bol na Slovensku zaznamenaný na 60 % jeho územia.
Dulovnica menšia (lat. Neomys anomalus) - je drobný cicavec z čeľade piskorovitých, ktorý obýva Európu a Malú Áziu. Na Slovensku sa vyskytuje na 66,3 % územia, najmä v blízkosti vôd. Je vynikajúci plavec a živí sa hmyzom, larvami a drobnými vodnými živočíchmi. Zaujímavosťou sú jej jedovaté sliny, ktorými paralyzuje korisť a napriek svojmu malému vzrastu je úspešným predátorom, ktorý pri love využíva jed podobný tomu, aký majú kobry.
Dulovnica väčšia (lat. Neomys fodiens) - je drobný cicavec z čeľade piskorovitých, rozšírený takmer po celej Európe, s výnimkou Škandinávie a Britských ostrovov. Na Slovensku sa vyskytuje na viacerých miestach. Má hustú, vodoodpudivú srsť a je výborným plavcom. Živí sa vodnými bezstavovcami, hmyzom a malými rybami. Zaujímavosťou je, že má jedové žľazy, ktoré jej pomáhajú paralyzovať korisť, čím znižuje námahu pri love.
____
Jež bledý (lat. Erinaceus roumanicus) - známy aj ako jež východný, východoeurópsky alebo svetlý, je cicavec z čeľade ježovité. Na Slovensku bol zaznamenaný na 78 % územia, pričom obýva nížiny, lesy, záhrady a okraje polí. Tento druh má typické telo pokryté ostňami, ktoré využíva na obranu pred predátormi. Sfarbenie jeho ostňov je svetlejšie ako u iných druhov ježov, čo je jedným z rozlišovacích znakov. Je nočný živočích, ktorý sa živí najmä hmyzom, slimákmi, drobnými stavovcami, ale nepohrdne ani plodmi. Na zimu upadá do hibernácie.
Jež túlavý (lat. Atelerix algirus) - známy aj ako jež južný alebo jež stredomorský, je cicavec z čeľade ježovité. Pochádza z oblastí severnej Afriky, Pyrenejského polostrova a Stredomoria, kde obýva suché lesy, krovinaté oblasti a poľnohospodárske krajiny. Je menší ako iné druhy ježov, s dlhším rypákom, s telom pokrytým ostňami a jemnejšou srsťou na bruchu. Sfarbenie ostňov je svetlé s tmavými pruhmi. Tento druh je nočný a živí sa prevažne hmyzom, drobnými stavovcami, plodmi a koreňmi. Zaujímavosťou je jeho schopnosť prispôsobiť sa suchým podmienkam, pričom vodu získava aj z potravy.
Piskor horský alebo piskor vrchovský (lat. Sorex alpinus) - je drobný hmyzožravý cicavec z čeľade piskorovitých, žijúci v horských a podhorských oblastiach Európy. Vyhľadáva vlhké biotopy v blízkosti potokov a mokradí. Má tmavosivú srsť na chrbte a svetlejšiu na bruchu, živí sa hmyzom, larvami a pavúkmi. Na Slovensku bol jeho výskyt zaznamenaný na 34% územia. Zaujímavosťou je jeho schopnosť prispôsobiť sa chladnému prostrediu, čo mu umožňuje prežiť vo vyšších nadmorských výškach. Patrí medzi ekologicky významné druhy.
Piskor malý (lat. Sorex minutus) - je najmenší hmyzožravý cicavec z čeľade piskorovitých, rozšírený po celej Európe. Žije v rôznych biotopoch, od lesov až po mokrade. Má drobné telo (dĺžka do 5 cm) s tmavosivou srsťou na chrbte a svetlejším bruchom. Na Slovensku bol zaznamenaný na 81,9 % územia. Živí sa hlavne hmyzom, larvami, slimákmi a pavúkmi. Zaujímavosťou je jeho extrémne rýchly metabolizmus, ktorý ho núti konzumovať potravu takmer neustále, aby prežil. Aj keď sú veľmi rozšírené, sú chránené.
Piskor obyčajný (lat. Sorex araneus) - tiež známy ako piskor lesný, je najbežnejší druh piskora v Európe. Tento drobný hmyzožravý cicavec obýva rôzne biotopy, najčastejšie lesy, lúky a mokrade. Má tmavosivú srsť a dlhý rypáčik, ktorým hľadá potravu, prevažne hmyz a červy. Na Slovensku je rozšírený a výskyt bol zaznamenaný na 90,3 % územia. Denne skonzumuje potravu až do dvojnásobku svojej telesnej hmotnosti. Piskor obyčajný je jedným z najviac rozšírených a najmenej ohrozených druhov.
___
Hlodavce
Bobor vodný (lat. Castor fiber) - je veľký hlodavec, ktorý obýva rieky, jazerá a mokrade Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Je známy svojimi zručnosťami pri stavbe hrádzí a nor, ktoré si vytvára z konárov a stromov. Bobry majú široké plávacie chvosty, ktoré im pomáhajú pri pohybe vo vode. Ich zuby rastú celý život a sú prispôsobené na hlodanie dreva. Bobry sú dôležité pre ekosystémy, pretože ich stavby vytvárajú mokrade, ktoré podporujú rôzne druhy rastlín a živočíchov. Sú chránené v mnohých krajinách a ich počet sa po vyhynutí v niektorých oblastiach opäť obnovil. Na Slovensku je výskyt bobra vodného zaznamenaný na približne 11,6 % územia.
Hraboš snežný (lat. Chionomys nivalis) - je malý hlodavec, ktorý obýva horské a alpské oblasti Európy a kúsok Ázie. Žije prevažne vo vyšších nadmorských výškach, kde sa v zime prispôsobuje chladnému prostrediu. Má bledšiu srsť, ktorá mu pomáha splynúť so zasneženým terénom. Hraboš snežný sa živí rastlinami, semenami a korienkami. Zaujímavosťou je, že tento druh je schopný prežiť aj v extrémnych podmienkach. Na Slovensku bol výskyt hraboša snežného zaznamenaný na 3,2 % územia, prevažne v horských oblastiach.
Hraboš tatranský (lat. Microtus tatricus) - tiež známy ako hrabošík tatranský alebo hrabáč tatranský, je malý hlodavec, ktorý sa vyskytuje v Tatrách a ďalších horských oblastiach strednej Európy. Je prispôsobený chladnému prostrediu. Tento druh preferuje trávnaté a skalnaté oblasti v nadmorských výškach, kde sa živí rastlinami a korienkami. Na Slovensku je jeho výskyt zaznamenaný na 9,1 % územia, najmä v tatranských pohoriach.
___
Chrček poľný (lat. Cricetus cricetus) - známy tiež ako škrečok poľný alebo chrček roľný, je stredne veľký hlodavec, ktorý obýva suché a otvorené krajiny, ako sú polia, lúky a stepné oblasti. Tento druh je známy svojimi veľkými lícami, do ktorých si zbiera potravu, prevažne semienka a rastliny. Chrček poľný má nočné návyky a je samotársky.
Myšovka horská (lat. Sicista betulina) - je malý hlodavec, ktorý sa vyskytuje v horských oblastiach Európy a Ázie. Tento druh je charakteristický dlhým, chvostom, ktorý mu pomáha pri pohybe v neprístupných terénoch. Myšovka horská sa živí prevažne rastlinami, semenami a hmyzom. Je aktívna hlavne v noci. Na Slovensku je jej výskyt zaznamenaný na 19,2 % územia, najmä v horských oblastiach. Zaujímavosťou je, že myšovka horská je veľmi prispôsobená na život v chladných a drsných podmienkach.
Myšovka stepná (lat. Sicista subtilis) - známa tiež ako myšovka Pallasova, je malý hlodavec, ktorý obýva stepné a polopúštne oblasti v Eurázii. Vyskytuje sa na rozsiahlych plochách stepí a otvorených krajín. Tento druh je veľmi aktívny, prevažne nočný a živí sa semienkami, rastlinami a drobným hmyzom. Myšovka stepná má charakteristický dlhý chvost a jej telesné rozmery sú malé, pričom sa dokáže veľmi rýchlo pohybovať.
Plch lesný (lat. Dryomys nitedula) - je malý nočný cicavec z čeľade plchovitých. Obýva lesné oblasti v Európe a Ázii. Tento druh je známy svojimi charakteristickými veľkými očami a plyšovou srsťou. Plch lesný je aktívny v noci, kde sa živí prevažne ovocím, orechmi, hmyzom a niekedy aj malými vajíčkami. Je zručný v lezení po stromoch a v období zimy spí v hniezde, ktoré si vytvára v dutinách stromov alebo v opustených hniezdach vtákov. Na Slovensku bol výskyt plcha lesného zaznamenaný na 18,1 % územia.
Plch sivý (lat. Glis glis) - známy tiež ako plch obyčajný alebo plch veľký, je nočný cicavec, ktorý obýva lesy, záhrady a parky v Európe a Ázii. Tento druh je charakteristický svojím šedým kožúškom, bielym bruškom, veľkými očami a dlhým, huňatým chvostom. Je zručný lezec a väčšinu času trávi v korunách stromov, kde si vytvára hniezda v dutinách alebo opustených hniezdach. V noci sa živí prevažne ovocím, orechmi, semenami a hmyzom. V zime upadá do zimného spánku, počas ktorého niekoľko mesiacov hibernuje.
Plch záhradný (lat. Eliomys quercinus) - je nočný hlodavec, ktorý obýva rôzne druhy lesov, záhrad a krovinaté oblasti v Európe a Ázie. Je charakteristický čiernymi pásikmi z oboch strán hlavy, chvost má dlhý a huňatý. Jeho uši sú veľké a telo má na hornej strane hnedú až šedú farbu, pričom spodná časť je biela. Plch záhradný je veľmi zručný lezec a často trávi čas v korunách stromov. Zaujímavosťou je, že plch záhradný je schopný vykonávať skoky na dlhšie vzdialenosti medzi stromami, čo je nezvyčajná schopnosť v porovnaní s inými druhmi plchov.
___
Pĺšik lieskový (lat. Muscardinus avellanarius) - je malý nočný hlodavec, ktorý obýva listnaté lesy, krovinaté oblasti a záhrady Európy a Ázie. Je známy svojím drobným telom, huňatým chvostom a veľkými očami, ktoré mu pomáhajú pri orientácii v tme. Srsť má sfarbenú do zlatohneda. Väčšinu svojho času trávi hľadaním potravy. Pĺšik lieskový je najmenším druhom plcha v Európe. Na Slovensku sa vyskytuje na 53,2 % územia.
Poletuška slovanská (lat. Pteromys volans) - je malý cicavec z čeľade vevericovité, známy svojou schopnosťou „lietania“. Túto schopnosť jej umožňujú blany medzi prednými a zadnými končatinami, vďaka ktorým dokáže plachtiť na vzdialenosti až 50 metrov. Obýva prevažne lesy v severnej a východnej Európe, ako aj v častiach Ázie. Živí sa najmä púčikmi, mladými listami, semenami a kôrou stromov. Poletuška slovanská je aktívna hlavne v noci a cez deň sa ukrýva v dutinách stromov.
Svišť vrchovský (lat. Marmota marmota) - ľudovo nazývaný hvizdák, je hlodavec z čeľade vevericovité. Tento druh obýva vysokohorské lúky a skalnaté oblasti v Alpách a Karpatoch vrátane Tatier na Slovensku. Má hustú srsť hnedosivej farby a krátky, huňatý chvost. Svišť je známy svojím charakteristickým piskotom, ktorým varuje ostatných členov kolónie pred hrozbou. Živí sa prevažne trávou, bylinami a koreňmi. Na zimu upadá do hibernácie v hlbokých norách, kde prežíva z tukových zásob nahromadených počas leta.
Syseľ pasienkový alebo syseľ obyčajný (lat. Spermophilus citellus) - je drobný hlodavec, vyskytujúci sa v strednej a juhovýchodnej Európe, pričom na Slovensku obýva 42,3 % územia. Má štíhle telo, krátky chvost a mäkkú srsť sfarbenú do žltohneda, ktorá mu umožňuje ľahko splývať s trávnatým prostredím. Obýva otvorené lúky, pasienky a nízke trávnaté porasty. Syseľ je aktívny počas dňa a živí sa prevažne rastlinami, semenami a hmyzom. Na jeseň si vytvára tukové zásoby, ktoré mu pomáhajú prežiť zimný spánok v podzemných norách.
Syseľ perlavý (lat. Spermophilus suslicus) - je hlodavec z čeľade vevericovité, ktorý obýva stepi, lúky a otvorené oblasti vo východnej Európe a západnej Ázii. Tento druh je menší ako syseľ pasienkový, má štíhle telo, krátky chvost a srsť s jemnými bledými škvrnami, pripomínajúcimi perly, čo mu dalo jeho meno. Syseľ perlavý sa živí prevažne trávou, semenami a hmyzom. Podobne ako iné sysle, na zimu hibernuje v podzemných norách.
Veverica krátkouchá (lat. Sciurus anomalus) - patrí medzi hlodavce z čeľade vevericovité a vyskytuje sa v Európe a Ázii. Táto veverica žije najmä v lesoch, kde uprednostňuje listnaté a zmiešané porasty. Je menšia ako bežná veverica stromová, s kratšími ušami bez štetín. Jej srsť je sfarbená do hnedej až červenohnedej farby, s belavým bruchom. Živí sa najmä semenami, orechmi, plodmi a niekedy aj hmyzom. Veverica krátkouchá je menej rozšírená ako jej príbuzné druhy.
Veverica obyčajná (lat. Sciurus vulgaris) - známa aj ako veverica stromová alebo veverica hrdzavá, patrí k najznámejším obyvateľom našich lesov. Vyskytuje sa v lesoch, parkoch a záhradách naprieč Európou vrátane Slovenska, kde bola zaznamenaná na približne troch štvrtinách územia. Táto veverica má charakteristickú huňatú srsť, ktorá sa môže líšiť farbou od červenohnedej po tmavohnedú až čiernu, pričom spodná strana tela je vždy biela. Výrazný huňatý chvost jej pomáha pri udržiavaní rovnováhy a presunoch po stromoch. Živí sa semenami, orechmi, bobuľami, hubami, ale občas aj vtáčími vajcami či mladými výhonkami. Zaujímavosťou je jej schopnosť robiť si zásoby potravy na zimu, ktoré si schováva do dutín stromov alebo pod zem.
Pokračovanie v ďalšom článku - časť 2.
