pozn: Medzi chránené zvieratá na Slovensku patria aj také, ktoré sa u nás prirodzene nenachádzajú. Sú to napr. zvieratá, ktoré sú chránené, pretože sú ohrozené na celom svete, alebo zvieratá, ktoré len migrujú.
Ryby
Blatniak tmavý (lat. Umbra krameri) - je malá, ohrozená sladkovodná ryba, ktorá dorastá do dĺžky približne 10–15 cm. Má podlhovasté telo s tmavohnedým sfarbením a svetlejšími škvrnami. Patrí medzi reliktné druhy, ktoré prežili z doby ľadovej, a je jediným zástupcom svojho rodu v Európe. Obýva pomaly tečúce alebo stojaté vody s bahnitým dnom a bohatou vegetáciou, najmä v nížinných oblastiach Dunaja a Tisy. Je mimoriadne odolný voči nízkemu obsahu kyslíka vo vode, čo mu umožňuje prežívať v náročných podmienkach. Blatniak tmavý je dnes kriticky ohrozený v dôsledku úpravy vodných tokov, znečistenia a úbytku mokradí. V mnohých krajinách je prísne chránený.
Čík európsky (lat. Misgurnus fossilis) - známy aj ako čík pruhovaný, je podlhovastá sladkovodná ryba dorastajúca do dĺžky 20–30 cm. Má valcovité telo s charakteristickým pruhovaním a drobnými fúzikmi okolo úst, ktoré mu pomáhajú hľadať potravu. Obýva stojaté a pomaly tečúce vody s bahnitým dnom, ako sú riečne ramená, jazerá a mokrade. Je nočným tvorom a živí sa drobnými bezstavovcami. Dokáže prežiť aj v prostredí s nízkym obsahom kyslíka a pri jeho nedostatku využíva črevné dýchanie a prijíma atmosférický kyslík. Zaujímavosťou je, že čík európsky je veľmi citlivý na zmeny tlaku vzduchu.
Hrebenačka Balonova (lat. Gymnocephalus baloni) - známa aj ako hrebenačka vysoká, je sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých. Dorastá do dĺžky približne 10–15 cm a má pretiahnuté telo so žltkastým až hnedastým sfarbením a tmavými škvrnami. Vyznačuje sa vysokým telom a ostnatými plutvami. Obýva pomaly tečúce rieky a stojaté vody s piesočnatým alebo bahnitým dnom. Živí sa drobnými bezstavovcami a larvami hmyzu. Zaujímavosťou je, že ako samostatný druh bola rozpoznaná až v roku 1974 a pomenovaná na počesť tyológa Eugena Balona.
Hrebenačka pásavá (lat. Gymnocephalus schraetser) - je sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, ktorá dorastá do dĺžky 15–30 cm. Má pretiahnuté telo so žltkastým až hnedastým sfarbením a charakteristickými tmavými priečnymi pásmi na bokoch. Vzhľadom pripomína ostrieža, no na rozdiel od neho má menej výrazné ostne na chrbtovej plutve. Vyskytuje sa vo veľkých riekach s piesočnatým alebo kamenistým dnom. Je to dravá ryba, ktorá sa živí drobnými bezstavovcami a rybími larvami.
--
Hrúz fúzatý (lat. Romanogobio uranoscopus) - je malá sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, dorastajúca do dĺžky približne 10–15 cm. Má pretiahnuté telo s olivovo-hnedým sfarbením a svetlejšími škvrnami. Charakteristickým znakom sú dva páry fúzikov pri ústach, ktoré mu pomáhajú pri hľadaní potravy na dne riek. Obýva čisté, dobre okysličené rieky s piesočnatým alebo štrkovitým dnom. Živí sa drobnými bezstavovcami a organickými zvyškami. Jeho priemerná dĺžka života je približne 8 rokov.
Hrúz Kesslerov (lat. Romanogobio kesslerii) - patrí medzi menšie sladkovodné ryby z čeľade kaprovitých a dorastá do dĺžky 10–15 cm. Jeho telo je štíhle, sfarbené do svetlosivej až hnedastej farby, pričom po bokoch má tmavé škvrny. Pri ústach sa nachádzajú dva páry fúzikov, ktoré využíva na hľadanie potravy na dne. Vyskytuje sa v čistých, dobre prúdiacich riekach. Živí sa drobnými bezstavovcami. Zaujímavosťou je, že hrúz Kesslerov je indikátorom kvality vody a jeho prítomnosť svedčí o čistote riečneho ekosystému.
Jeseter jadranský (lat. Acipenser naccarii) - je vzácny druh jesetera, ktorý obýva predovšetkým rieky ústiace do Jadranského mora, najmä v Taliansku a na Balkáne. Dorastá do dĺžky približne 1,5 metra a môže vážiť až 25 kg. Jeho telo je pretiahnuté, pokryté radmi kostných štítkov a typickým znakom je predĺžený rypák s fúzikmi, ktoré mu pomáhajú pri hľadaní potravy. Je anadromný druh, čo znamená, že žije v mori, ale rozmnožuje sa v sladkých vodách. Živí sa drobnými bezstavovcami a rybami. Zaujímavosťou je, že tento druh patrí medzi najohrozenejšie jesetery kvôli nadmernému rybolovu.
Jeseter ruský (lat. Acipenser gueldenstaedtii) - nazývaný aj jeseter Güldenstädtov, je veľká anadromná ryba z čeľade jeseterovitých, prirodzene sa vyskytujúca v povodiach Kaspického, Čierneho a Azovského mora. Dorastá do dĺžky 2 metrov a môže vážiť až 80 kg. Má pretiahnuté telo s kostnými štítkami a dlhý rypák s fúzikmi. Živí sa drobnými bezstavovcami, rybami a organickými zvyškami. Podobne ako iné jesetery migruje do sladkých vôd. Zaujímavosťou je, že patrí medzi hlavné druhy produkujúce vysoko cenený kaviár.
Jeseter veľký (lat. Acipenser sturio) - nazývaný aj jeseter obyčajný, je kriticky ohrozený druh jesetera, ktorý sa kedysi hojne vyskytoval v európskych riekach ústiacich do Atlantického oceána, Stredozemného a Čierneho mora. Dorastá do dĺžky až 3,5 metra a môže vážiť vyše 300 kg. Väčšinu života trávi v mori, ale na rozmnožovanie migruje do veľkých riek. Živí sa bezstavovcami a menšími rybami. Tento druh bol v minulosti významným zdrojom kaviáru, čo viedlo k jeho masívnemu lovu.
--
Kapor obyčajný (lat. Cyprinus carpio) - známy aj ako kapor sazan, je sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, pôvodne pochádzajúca z Európy a Ázie. Dorastá do dĺžky 60–100 cm a môže vážiť viac ako 20 kg. Má pretiahnuté telo, zvyčajne tmavohnedé až zlatisté sfarbenie a charakteristické fúziky pri ústach. Je všežravec, ktorý sa živí rastlinnou aj živočíšnou potravou, pričom uprednostňuje bahnité a stojaté alebo pomaly tečúce vody. Kapor je mimoriadne prispôsobivý a odolný voči zmenám prostredia, čo mu umožnilo rozšíriť sa po celom svete. Kapor patrí medzi najstaršie domestikované ryby, bol chovaný už v starovekej Číne a Ríme. V súčasnosti je jednou z najdôležitejších hospodárskych rýb, pričom existujú rôzne šľachtené formy.
Karas obyčajný (lat. Carassius carassius) - nazývaný aj karas zlatistý, je sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, pôvodom z Európy a Ázie. Dorastá do dĺžky 20–35 cm, výnimočne až 50 cm, a môže vážiť okolo 3 kg. Má vysoké, bočne sploštené telo so zlatohnedým sfarbením a na rozdiel od kapra mu chýbajú fúziky. Je mimoriadne odolný a dokáže prežiť aj v extrémnych podmienkach, ako sú vody s nízkym obsahom kyslíka alebo zamrznuté jazerá. Živí sa rôznorodou potravou – od rastlín cez drobné bezstavovce. Zaujímavosťou je, že karas obyčajný má schopnosť prežiť dlhodobo bez kyslíka tým, že v tele produkuje etanol ako vedľajší produkt anaeróbneho metabolizmu. Táto jedinečná vlastnosť mu umožňuje prežiť aj v zamrznutých jazerách počas zimy, keď je prísun kyslíka minimálny.
Kolok rhônsky (lat. Zingel asper) - je sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, endemická pre riečny systém Rhôny vo Francúzsku a Švajčiarsku. Dorastá do dĺžky približne 15–25 cm, výnimočne až 30 cm. Má štíhle, pretiahnuté telo s hnedastým až sivastým sfarbením a tmavými škvrnami, čo mu poskytuje dobré maskovanie na štrkovom dne riek. Je dravý a aktívny najmä v noci, pričom sa živí malými rybami, larvami hmyzu a ďalšími bezstavovcami. Preferuje rýchlo tečúce, čisté vody s kamenistým dnom. Zaujímavosťou je, že kolok rhônsky patrí medzi kriticky ohrozené druhy kvôli regulácii riek, znečisteniu a strate prirodzeného biotopu. Na jeho ochranu boli zavedené rôzne programy, vrátane umelého odchovu.
Kolok veľký (lat. Zingel zingel) - je druh sladkovodnej ryby z čeľade ostriežovitých, ktorý obýva veľké európske rieky, najmä Dunaj a jeho prítoky. Dorastá do dĺžky 30–50 cm, výnimočne až 60 cm, a môže vážiť okolo 2 kg. Má štíhle, podlhovasté telo s pieskovo-hnedým sfarbením a tmavými škvrnami, ktoré mu poskytujú výborné maskovanie na kamenistom dne.
Kolok vretenovitý (lat. Zingel streber) - je malá dravá sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, vyskytujúca sa v Dunaji a jeho prítokoch, ako aj v niektorých ďalších riekach strednej a východnej Európy. Dorastá do dĺžky približne 15–25 cm, výnimočne až 30 cm. Má pretiahnuté, vretenovité telo s pieskovo-hnedým sfarbením a tmavými škvrnami.
--
Mihuľa potiská (lat. Eudontomyzon danfordi) - je bezčeľustnatý vodný živočích pripomínajúci rybu, ktorý sa vyskytuje v povodí Tisy a jej prítokoch. Patrí medzi menej známe druhy mihúľ a žije prevažne v čistých, dobre okysličených riekach s piesčitým alebo bahnitým dnom. Dorastá do dĺžky približne 15–20 cm. Mihule sú neparazitické – v dospelosti neprijímajú potravu, pretože ich tráviaci trakt je zakrpatený. Väčšinu života strávia v larválnom štádiu, ktoré trvá 3–5 rokov. Počas tohto obdobia sa živia filtráciou organických častíc z vody a sedimentu. Po premene na dospelého jedinca žijú už len niekoľko mesiacov, počas ktorých sa rozmnožia a následne hynú.
Mihuľa potočná (lat. Lampetra planeri) - je drobný vodný živočích, ktorý sa podobá na rybu, no patrí medzi mihule. Obýva čisté, dobre okysličené potoky a rieky s piesočnatým alebo bahnitým dnom. Dorastá do dĺžky približne 12–18 cm.
Mihuľa ukrajinská (lat. Eudontomyzon mariae) - je menší, neparazitický druh mihule, ktorý sa vyskytuje v čistých, mierne prúdiacich vodách riek a potokov v povodí Dunaja. Dorastá do dĺžky približne 15–20 cm a podobne ako ostatné mihule nemá čeľusť, ale ústny prísavný terč. V larválnom štádiu žije zahrabaná v mäkkom dne a živí sa filtráciou organických častíc z vody.
Mihuľa Vladykovova (lat. Eudontomyzon vladykovi) - je druh mihule, ktorý sa vyskytuje v riekach a potokoch v povodí Dunaja, najmä v jeho horných prítokoch. Dorastá do dĺžky približne 10–15 cm a je známa svojím neparazitickým spôsobom života, pričom sa podobá iným druhom mihúľ, ako je mihuľa potočná. Zaujímavosťou je, že mihuľa Vladykovova je veľmi vzácna a patrí medzi ohrozené druhy.
--
Ovsienka striebristá (lat. Leucaspius delineatus) - známa aj ako ovsienka obyčajná, je malá sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, ktorá sa vyskytuje v riekach, jazerách a rybníkoch v strednej a východnej Európe. Dorastá do dĺžky približne 5–8 cm, pričom jej telo je štíhle, podlhovasté a striebristé, s charakteristickým čiernym pruhom pozdĺž bokov. Táto ryba preferuje pomaly tečúce vody s bohatou vegetáciou, kde hľadá potravu. Je všežravec a živí sa hlavne drobnými bezstavovcami, hmyzom a rastlinným materiálom. Je často viditeľná v kŕdľoch, čo jej pomáha vyhnúť sa predátorom. Zaujímavosťou je, že je veľmi adaptabilná a dokáže sa úspešne rozmnožovať aj v podmienkach s nižšou kvalitou vody, čo jej umožňuje prežiť v rôznych prostrediach. Táto ryba je dôležitou súčasťou potravového reťazca v ekosystémoch, pretože slúži ako potrava pre väčšie ryby a vtáky.
Pĺž vrchovský (lat. Sabanejewia balcanica) - je druh sladkovodnej ryby z čeľade pĺžovitých, ktorý sa vyskytuje v horských a podhorských riekach a potokoch juhovýchodnej Európy, najmä na Balkáne. Dorastá do dĺžky 15–20 cm a má štíhle, podlhovasté telo s hladkou pokožkou. Je známy svojou schopnosťou prežívať v chladnejších vodách s rýchlym prúdom a vysokým obsahom kyslíka. Žije pri dne vodného toku, kde sa živí najmä drobnými bezstavovcami, ako sú larvy hmyzu, kôrovce a iné organické častice.
Sih ostronosý (lat. Coregonus oxyrhynchu) - je druh sladkovodnej ryby z čeľade lososovitých, ktorý sa vyskytuje najmä v jazerách a riekach s čistou a studenou vodou v Európe. V niektorých oblastiach je považovaný za vyhynutý, ale v iných stále existujú malé populácie. Tento druh je charakteristický svojím dlhým, štíhlym telom a výrazne špicatým nosom, odkiaľ pochádza jeho meno. Dorastá do dĺžky približne 40 cm, aj keď v niektorých prípadoch môže dosiahnuť aj väčšie rozmery. Živí sa hlavne drobnými vodnými organizmami, ako sú planktóny, larvy hmyzu a iné mikroskopické častice. Vyskytuje sa v hlbších a chladnejších oblastiach vodných tokov, kde vyhľadáva čistejšie a kyslíkom bohaté prostredie.
Vyza veľká ( lat. Huso huso) - známa aj ako vyza obyčajná, je najväčší druh jesetera a patrí medzi najväčšie sladkovodné ryby na svete. Môže dorásť do dĺžky až 5 metrov a vážiť viac ako 1000 kg, hoci priemerná dĺžka týchto rýb sa pohybuje okolo 2 až 3 metrov. Vyza veľká má charakteristický podlhovastý tvar tela, šupiny sú malé a roztrúsené po tele. Hlava je veľká a plochá, s výraznými fúzikmi okolo úst. Narodí sa v riekach, ale počas života migruje do morí a oceánov, kde trávi väčšinu času. Do riek sa vráti, aby sa rozmnožovala. Je to druh, ktorý sa živí prevažne rybami a inými vodnými živočíchmi, ktoré dokáže chytiť svojím silným tlamovým otvorom.
